Výsledky hlasovania o novom zložení slovenského parlamentu niektorých možno prekvapili, ale celkom určite poriadne zamiešali karty na našej politickej scéne. Do národnej rady sa po rokoch vrátili národniari a trochu prekvapivo zmizli z poslaneckých lavíc zástupcovia tradičnej konzervatívnej strany KDH, ktorá bola roky akousi parlamentnou stálicou.
Zlyhanie kresťanských demokratov
Podľa známeho slovenského politického analytika Jána Baránka je vyradenie KDH z parlamentu chybou vedenia tejto kresťanskej strany. V tejto súvislosti pripomína, že napríklad v Nemecku kresťanské strany fungujú roky a nemajú problém sa uplatniť na politickej scéne. „To je vyslovene zlyhanie vedenia KDH a konkrétne Jána Figeľa,“ uviedol Baránek pre ParlamentnéListy.sk.
Novšie, ale aj tie staršie strany využili na svoju predvolebnú kampaň sociálne siete, ktoré majú dnes obrovskú moc, ale KDH v tomto smere podľa analytika akosi zaspalo a prejavilo sa to aj na volebnom výsledku, za ktorý nesie zodpovednosť vedenie strany. „Keď šéf volebného štábu také niečo neurobil, tak je to jeho zodpovednosť, keď môžu iné strany vyhrávať voľby pomocou Facebooku, tak nerozumiem, že to KDH nepochopilo,“ tvrdí Ján Baránek.
Politická omladina
Dá sa povedať, že po tohtoročných marcových voľbách nastupuje do parlamentu slovenská politická omladina. Napríklad takí poslanci hnutia Sme rodina – Boris Kollár sa veľkými politickými skúsenosťami pochváliť nemôžu, ale za to sú pripravení podporiť pravicovú vládu, ako sľúbil predseda Boris Kollár.
Už krátko po vyhlásení výsledkov volieb predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko uviedol, že si nikto nemôže len tak zo dňa na deň založiť politickú stranu, aby mohol kandidovať a ešte k tomu len pár mesiacov pred voľbami. Narážal tým pravdepodobne na spomínaný vznik strany Sme rodina – Boris Kollár.
Kollárova strana však vznikla v súlade so všetkými zákonmi a podľa politológa jej preto nemožno vyčítať, že slovenské zákony umožňujú takýto postup. Strana Sme rodina síce získala dostatočnú podporu voličov, čo ich oprávňuje na vstup do parlamentu, ale otázkou zostáva, či by sa nemali pravidlá volieb upraviť. „Toto je o tom, že nejaký oligarcha si zmyslí, spraví si takto stranu a môže sa do parlamentu reálne dostať, ale je tu iná cesta ako len imperatívne niečo zakázať,“ tvrdí Baránek.
Európsky unikát
Volebný systém na Slovensku má medzi európskymi krajinami jednu unikátnu výnimku, ktorá sa potom dá nájsť už len v Moldavsku. Touto výnimkou je jeden jediný volebný obvod na parlamentné voľby. „Samotný mechanizmus a logistika vo viacobvodovom volebnom systéme potom vylučuje, aby sa to niekomu oplatilo. Predstavte si, že by bolo 16 volebných obvodov, tak taká strana by potom musela postaviť 16 volebných lídrov, takže už ten vstup do parlamentu by bol podstatne namáhavejší,“ dodal Baránek.
SNS tvrdí, že sa zo slovenskej politickej scény stráca akási kultúra a aj preto mieni predseda národniarov Andrej Danko rokovať s ostatnými stranami už len oficiálnou cestou. Zákulisné rozhovory o možnom zostavení pravicovej vlády za účasti SNS zatiaľ odmieta, kým premiér Fico nevráti prezidentovi poverenie na zostavenie vlády. „Keďže džentlmenské dohody prestali platiť, zvolila Slovenská národná strana cestu oficiálnych stretnutí a oficiálnych rokovaní,“ uviedol líder SNS včera popoludní.
Tichá podpora rodiny
Hnutie Sme rodina sa do vlády nehrnie, ale od chvíle, keď bola jasná jeho účasť v parlamente, sa predseda Boris Kollár necháva počuť, že jeho hnutie pravicovú vládu síce podporí, ale nechce byť jej súčasťou, čo je podľa politického analytika prinajmenšom zvláštne. „Prísľuby typu, ja vás budem podporovať, aj keď nepodpíšem koaličnú zmluvu, to môže fungovať na začiatku, ale volebné obdobie trvá štyri roky a ja si neviem predstaviť fungovanie takej koalície ani pri tej najlepšej vôli, lebo oni (Sme rodina – Boris Kollár) nebudú viazaní ničím. Buď nemajú ľudí, alebo chcú zvyšovať svoje cenu aj do budúcnosti a bez zodpovednosti získať profity,“ tvrdí Ján Baránek.
Do parlamentu sa v tohtoročných voľbách snažilo dostať viac mladých než tých skôr narodených. Z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad vyplýva, že do NR SR sa chcelo na kandidátkach rôznych strán dostať 448 ľudí, ktorí mali pred tridsiatkou. Kandidátov starších ako 61 rokov bolo 269.
Škôlkarské gesto
V novom parlamente si nájdu svoje miesta aj zástupcovia Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS), ktorých časť verejnosti aj politikov označuje za fašistov, xenofóbov a rasistov. So vstupom ĽS NS do národnej rady sa podľa šéfa slovenských národniarov dostala strana, ktorá porušuje ústavu. „ĽS NS je strana, ktorá porušuje to základné, a to je, že presadzuje xenofóbnu, rasistickú politiku a podľa ústavy sú takéto strany v rozpore s ústavou,“ uviedol predseda SNS Andrej Danko.
S Marianom Kotlebom ako volebným lídrom ĽS Naše Slovensko sa odmietol stretnúť aj prezident Andrej Kiska, ale podľa politológa to nebol krok správnym smerom. „Prezident má byť prezidentom všetkých občanov, ale on (Kiska) dal teraz najavo, že je prezidentom len niektorých občanov a to tých, ktorí volili podľa jeho predstáv,“ tvrdí. Podľa Jána Baránka mal prezident prijať šéfa ĽS NS a tlmočiť mu svoje výhrady, ktoré potom mohol preniesť ľuďom. „Toto nebolo štátnické, ale škôlkarské gesto,“ dodal politológ.
Dve naj
SNS aj hnutie Sme rodina – Boris Kollár majú niečo spoločné, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí pozdávať. Obe tieto politické zoskupenia majú v jednej veci prívlastok naj. Kollárova strana je suverénne najmladšia, vznikla len koncom novembra minulého roka a SNS je zase podľa údajov z oficiálnej stránky národniarov najstarším politickým subjektom na Slovensku. Vznikla údajne už v roku 1871 a moderná SNS bola znovu obnovená v marci 1990.
Ovzdušie na slovenskej politickej scéne zažíva po voľbách vánok čerstvého vzduchu, ale ani nové zloženie parlamentu nezaručuje, že nastanú zmeny. Vylúčené nie sú ani predčasné voľby. „Či skutočne hrozia, to uvidíme o pár dní, ale vylúčiť sa úplne nedajú,“ uzavrel politológ Ján Baránek pre ParlamentnéListy.sk.
