Harabin zrejme pokazil všetko, čo sa dá. Slováci súdom stále nedôverujú. A čo teraz?

    0
    Gabriela Šimonová, predseda trestného senátu Najvyššieho súdu Štefan Harabin (v strede) a Viliam Dohňanský (Autor: SITA)

    Ani po dvadsiatich rokoch sa nič nezmenilo. Slovenská verejnosť stále nemá o našich súdoch pozitívnu mienku. Až 74 percent ľudí im totiž nedôveruje. Jednoznačnú dôveru vyslovili pritom len dve percentá respondentov.

    Harabin a súdne excesy

    „Prieskum síce potvrdil, že dôveryhodnosť k súdom je na Slovensku kriticky nízka, ale nepredpokladali sme, že by mohla ešte klesať. Videli sme za posledný rok isté pozitívne zmeny, ale zdá sa, že tieto zmeny neboli pre verejnosť natoľko relevantné, aby ich vnímali rovnako ako my,“ priblížil pre ParlamentnéListy.sk Šagát. V organizácii si myslia, že jedným z dôvodov, ktorý prehlbuje nedôveru k súdnictvu, sú aj udalosti, ktoré sa diali okolo senátu Štefana Harabina. Táto kontroverzná postavička slovenského súdnictva je totiž natoľko medializovaná, že verejnosť celé dianie okolo nej môže vnímať citlivo. Sú to totiž aj rozhodnutia senátu vedeného Harabinom, ktoré mohli mať na občanov negatívny vplyv.


    Oslabiť dôveryhodnosť mohlo aj to, že verejnosť nevnímala žiadne pozitívne zmeny v súdnictve, a teda ani súvislosť týchto zmien s kvalitou ich života. „Až 64 percent respondentov aktuálneho prieskumu VIA IURIS totiž potvrdilo, že nezaznamenali žiadne pozitívne zmeny v súdnictve za uplynulý rok,“ uvádza organizácia. Podľa Šagáta sa na pretrvávajúcom negatívnom trende mohli podpísať aj súdne prieťahy či excesy. „Ak je verejnosť konfrontovaná s prieťahmi v konaniach, s nepresvedčivými a nedostatočne odôvodnenými rozhodnutiami alebo s excesmi, ktoré možno pozorovať za posledných niekoľko mesiacov na Najvyššom súde, asi je to zodpovedajúci výsledok,“ uviedol pre PL.sk výkonný riaditeľ organizácie.

    Ľudia chcú systémovú spravodlivosť

    Existuje vôbec šanca, že sa dôveryhodnosť  k súdnictvu vo verejnosti zlepší? Podľa Šagáta sa zmeny v justícii prejavujú a realizujú veľmi pomaly, takže si netrúfne predpokladať, v akom časovom horizonte by tak mohlo nastať. Podľa neho to majú celé v rukách samotní sudcovia a sudkyne. „Myslím si, že dôveryhodnosti môže napomôcť, ak sa sudcami budú stávať morálne a odborné autority, sudcovia budú mať a budú dodržiavať vlastný etický kódex a bude normálne fungovať vyvodzovanie zodpovednosti voči sudcom, ktorí si svoje povinnosti neplnia, alebo zneužívajú moc. Ľudia budú dôverovať súdnictvu vtedy, ak si budú istí, že spravodlivosť je systémová, a nie chyba systému,“ vysvetlil Šagát.

    Šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová sa však rozhodla konať tak, že verejnosť môže konečne vnímať radikálne dianie okolo Harabina, ktorý na súdnictvo nevrhol príliš dobré svetlo. Harabin totiž skončil ako predseda trestnoprávneho kolégia a disciplinárny senát teraz rozhodne aj o jeho preložení na nižší súd. Výkonný riaditeľ VIA IURIS to považuje za dobrý signál. „Skutočnosť, že Štefan Harabin už nie je predsedom trestnoprávneho kolégia, je nepochybne dobrou správou a jeho disciplinárne konanie budeme pozorne sledovať,“ uviedol pre PL.sk.

    Prepustenie devianta bolo účelové

    Trestom pre Harabina totiž má byť preloženie na nižší súd. To sa týka aj ďalšieho člena vtedajšieho senátu Viliama Dohňanského. Ďalšia aktérka prípadu Gabriela Šimonová by mala dostať trest v podobe zníženia platu na obdobie pol roka o polovicu. Vtedajší senát sa totiž pričinil o to, že na slobodu bol prepustený sexuálny deviant. Stalo sa tak preto, že sudca Milan Varga bol odsúdený za trestný čin jazdy pod vplyvom alkoholu v Českej republike. Podľa Harabina teda Varga už nemohol súdiť. Trestní sudcovia na Najvyššom súde však stoja za tvrdením, že jazda pod vplyvom alkoholu vtedy u nás nebola trestným činom a Varga bol zákonný sudca.

    Prepustenie devianta na slobodu bolo nesprávne aj podľa Šagáta. „Prepustenie bolo dôsledkom uvažovania, ktoré bolo podľa môjho názoru účelové a, navyše, ho už dnes môžeme označiť aj ako nesprávne a nezákonné. Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu totiž prijalo stanovisko, podľa ktorého bol sudca Varga zákonným sudcom, napriek jeho odsúdeniu v inej členskej krajine EÚ,“ potvrdil aj výkonný riaditeľ VIA IURIS. Primeranosť trestov pre členov senátu posúdi disciplinárny senát, podľa Šagáta je však ťažké predpovedať, ako nakoniec konanie skončí, a to pre „nie veľmi konzistentné rozhodovanie disciplinárnych senátov“.

    Prieskum zameraný na dôveru súdnictva zrealizovala organizácia VIA IURIS spolu s agentúrou Focus začiatkom septembra. Na prieskume sa zúčastnilo 1 003 respondentov. Zhodný percentuálny podiel, 37 percent, sa vyskytol pri otázkach, či respondenti súdom a súdnictvu nedôverujú, alebo skôr nedôverujú. Dvadsať percent ľudí odpovedalo, že súdom dôveruje a len dve percentá im dôverujú úplne. Päť percent respondentov nevedelo na otázku odpovedať.

    relatedarticles title=”Písali sme: ” articles=”253712,253553,253300,252546,252137,252017″ /}

    - Reklama -