Prečo Boris Kollár v poslednom prieskume preferencií stúpa a SaS Richarda Sulíka naopak klesá? Čo sa pod to podpísalo? A dokáže sa na preferenciách voličov odzrkadliť napríklad vyhostenie ruských diplomatov? Martin Slosiarik z agentúry Focus vysvetľuje presuny voličov i ich motiváciu.
Ako si vysvetľujete klasický efekt kde sa dvaja bijú, tretí zvíťazí? Mám na mysli to, že kríza a jej vyriešenie nepomohla ani OĽaNO, ani SaS, hoci sa to práve pri liberáloch dlho zdalo, ale nakoniec tomu, koho bolo veľmi obtiažne vôbec v tom čase vidieť – Sme rodina.
Dva časové body, prelom marca a apríla, ešte nemusia znamenať jasnejší trend. To, či na tom Sme rodina niečo získala, sa potvrdí, alebo nepotvrdí až v ďalších prieskumoch. Nárast tam je, ale stále môžeme hovoriť o štatistickej odchýlke. Potvrdzuje to nielen náš prieskum, ale aj prieskum AKO.
Boris Kollár ako keby bol v tom čase mimo hlavného konfliktu, ktorý tvorilo OĽaNO a SaS a hral úlohu mediátora, sprostredkovateľa pri riešení krízy. To mohlo byť pre časť voličov sympatické. Po druhé, pôsobil v emocionálne vypätom prostredí ako relatívne racionálny politik. Napríklad tým, že zastavil rokovanie parlamentu, aby sa kríza neprenášala aj na pôdu NR SR.
Je pravda, že Kollár nemal záver roka dobrý, mal haváriu a následné kauzy, ktoré sa k nej pridružili. Dnes sa už vracia do prostredia sociálnych médií, intenzívnejšie komunikuje. Ale odpoveď na otázku je to, že stál mimo toho konfliktného diania, ktoré malo aj personálny rozmer.
Boris Kollár mal sedem percent naposledy v októbri minulého roka krátko pred nehodou. Znamenajú dnešné jeho preferencie to, že mu niektoré kroky, ktoré sa v tom čase dali nazvať papalášske, odpustili?
Nemyslím si, že je to možné až takto interpretovať. To nemusia byť rovnakí ľudia, nepýtame sa tých istých voličov. To, čo “zarobil” Kollár na kríze, sú koaliční voliči, najmä OĽaNO. Ale Kollárov nárast ide aj na vrub ľudí, ktorí v posledných voľbách nevolili. V takom prípade už ani teoreticky nemôže platiť, že mu jeho voliči odpustili, lebo podľa všetkého to neboli jeho kmeňoví voliči, ktorí sa k nemu vrátili.
O časť voličov v tom čase neprišiel len kvôli papalášstvu, ale aj preto, lebo mu na jeseň vznikla konkurencia – strana Hlas-SD. Pellegrini mu vzal časť voličstva a to ho v tom čase káuz z nemocnice dostalo na hranu zvoliteľnosti. Dnes sa už zdá, že dokáže presvedčiť svoj elektorát, dopĺňať ho o nepravidelných voličov.
Kým Sme rodina na konci krízy mierne stúplo a dostalo sa zo zóny ohrozenia, SaS klesla z takmer 15,8 na 11,2 percenta a OĽaNO padá už dlhšiu dobu, dá sa povedať, že kontinuálne. Ako si vysvetľujete túto sínusoidu pri SaS, pri ktorej už nemôžeme hovoriť o možnej štatistickej chybe či odchýlke?
SaS má stále takmer dvojnásobné preferencie, ako získala výsledok vo voľbách. Z tohto hľadiska môžu byť spokojní. Na druhej strane od konca roka, kedy mali spomínaných 15 percent, začali klesať.
Je za tým viacero faktorov – rozpútala sa osobná animozita medzi Richardom Sulíkom a bývalým premiérom Igorom Matovičom. Išlo to až do osobných výpadov, čo nebolo produktívne z hľadiska riešenia situácie. Navyše voliči, ktorí boli vtedy pri SaS, nevideli ten konflikt ako produktívny, že by sa niečo riešilo. Do toho stúpali počty mŕtvych, počty hospitalizovaných a toto ten konflikt neriešil.
Môžu sa na preferenciách podpísať dielčie problémy, napríklad stav vakcinácie alebo vyhostenie ruských diplomatov?
Určite áno, ale dnes nedokážem odhadnúť, ku komu sa priklonia preferencie. V spoločnosti, v jej časti, je silný ruský fenomén, častokrát sa na neho pozeráme ako na brata, je to kultúrna blízkosť a podobne. Ale silná je aj predstava pozície Ruska ako takého mostu medzi východom a západom.
Je to čiastočne romantická predstava časti populácie a môže jej vadiť, že vzniká napätie medzi Slovenskom a Ruskom. Ale ktorá strana bude z toho profitovať, to by som si netrúfol tipnúť. Neočakávam však, že by mali byť nejaké silné zvraty v preferenciách, posuny budú menšieho charakteru.
Uvidíme aj to, aké dôsledky budú plynúť z tejto situácie, či budú pribúdať ekonomické sankcie, či sa do toho dostane ropa , či to bude mať väčší zásah do životnej úrovne obyvateľstva. To by malo väčší potenciál zasahovať postoje a názory verejnosti. Pokým to bude v politickej rovine, tak si nemyslím, že sa to výrazne prejaví.
