Mesík o očkovaní a pandémii: Je možné, že mutácie COVID-19 budú smrteľnejšie a budú zabíjať úplne iné cieľové kategórie

0
Juraj Mesík, analytik globálnych trendov a rizík (Foto:TASR)

Historici popísali prípady, keď šli ráno do práce zdraví ľudia a večer boli mŕtvi, alebo keď v márniciach tápali, či majú pred sebou telo belocha alebo černocha, tak výrazne stmavli tváre a telá dusiacich sa a do slizníc a kože krvácajúcich obetí. Príčinou nebol vírus, ale hyperimúnna reakcia, ktorá napadla orgány vlastného tela,” s analytikom globálnych rizík Mesíkom riešia ParlamentneListy.sk očkovanie proti COVID-19.

Veľmi jednoducho povedané, očkovanie by malo byť tým prostriedkom, ktorý nám vráti bežný život. Súhlasíte? Pozeráte sa na to optimisticky?

Možno vráti, možno nie. Pesimista je vraj len informovaný optimista. 

Vy už asi vidíte skôr tie riziká, o ktorých väčšina z nás netuší. Čoho sa asi treba obávať, sú mutácie vírusu.

Masové vakcinácie vyvíjajú obrovský tlak na evolúciu a selekciu takých mutácií koronavírusu, ktoré dokážu obchádzať imunitu vyvolanú vakcínami. Britský Oxfam koncom marca uverejnil prieskum názorov 77 epidemiológov z 28 krajín, vrátane ľudí zo špičkových univerzít. Až 66 % z nich si myslí, že do roka budú na svete mutácie, voči ktorým budú dnes podávané vakcíny neúčinné a 33 % si dokonca myslí, že to bude do deviatich mesiacov – teda do Vianoc.  Ďalších 18 % sa domnieva, že to tak bude do dvoch rokov. Osem percent si netrúflo odhadnúť a 8 % sú optimisti, ktorí dúfajú, že si dnešné vakcíny podržia dlhodobú účinnosť. 

Môžeme byť optimisti a dúfať, že nás vakcíny „dostanú cez jeseň a zimu“. Môžete v to dúfať, ale osobne nikomu neradím, aby na to vsadil svoj život.

Druhá vec, na ktorú zatiaľ nemáme spoľahlivé odpovede, je, aký charakter imunity súčasné vakcíny zanechajú u ľudí. Už dnes vidíme, že na rôzne vakcíny reagujú ľudia rôzneho veku rozlične. Ako bude ich imunita fungovať, keď príde ďalšia vlna epidémie – a čísla naznačujú, že sa už vo svete dvíha – to dnes nikto spoľahlivo nevie. Nedá sa vylúčiť ani to, že kým niektorých ľudí budú niektoré vakcíny úspešne chrániť, u iných spôsobia naopak hyperreakciu imunitného systému a budú mať horší priebeh ochorenia, ako keby neboli zaočkovaní. Preto som v tejto fáze pri masovom očkovaní skôr konzervatívny a neženiem sa do neho. Na jeseň a v zime by sme mohli byť múdrejší.

Znie to, úprimne, málo optimisticky.

Našťastie dnes už máme k dispozícii účinnú profylaxiu aj včasnú liečbu covidu.

Dokedy budeme nosiť rúška? (Foto: TASR/AP)

AstraZeneca sa v súvislosti s problémami diskutuje asi najviac a to pre krvné zrazeniny. V prepočte na ten počet očkovaných nejde asi o nijaké dramatické číslo, aj keď  rodiny obetí na to pozerajú určite inak a ľudia majú obavy… Ako to vidíte vy?

Reakcie pri AstraZeneca sú mediálne najviac diskutované, ale aj to sú ešte stále len poznatky z krátkeho obdobia po vakcinácii. Oveľa menšiu pozornosť venuje verejnosť zaujímavému vývoju v Chile a v Maďarsku. V oboch týchto krajinách v posledných týždňoch prudko stúpol počet chorých aj počet mŕtvych, a to aj napriek tomu, že ide o krajiny s najvyšším percentom zaočkovaných ľudí! V Chile bolo 7. apríla jednou dávkou zaočkovaných 37,4 % obyvateľov, to je tretie miesto na svete, v Maďarsku 27,8 %, najviac v EÚ. Napriek tomu majú v oboch krajinách rekordné počty nakazených, v Chile úmrtnosť stále mierne rastie a v Maďarsku je dokonca rekordne vysoká. Pre tých, ktorí očakávali, že zaočkujeme 30 až 40 % ľudí a život bude čokoláda, sú to také nepríjemné správy, že o nich radšej hlboko mlčia. Sú pritom dôležité pre odhad ďalšieho vývoja počtu chorých a obetí aj u nás, aj všade inde, kde sa chcú spoliehať na to, že očkovanie rýchlo zastaví Veľké umieranie.

Naopak v niektorých krajinách, kde je očkovaných podstatne menej ľudí – napríklad v Portugalsku s polovičnou zaočkovanosťou oproti Maďarsku alebo v Južnej Afrike, kde je len 0,5 % zaočkovaných – teda 70-krát menej ako v Chile – počas pár týždňov dokázali zraziť úmrtnosť na covid na nepatrný zlomok. V Portugalsku zo skoro 300 obetí denne koncom januára na päť obetí dnes, v chudobnej Južnej Afrike z 530 koncom januára na dnešných 35. 

V najzaočkovanejšej krajine na svete Izraeli so 61 % ľudí, ktorí dostali aspoň jednu dávku vakcíny, klesol denný počet obetí zo 60 v januári, na dnešných deväť. Povzbudivé číslo – ale Portugalci aj Juhoafričania dosiahli výrazne lepší výsledok aj bez drahých a momentálne nedostatkových vakcín. Aj to na Slovensku niektoré médiá veľmi ochotne prehliadajú.

covid-19, coronavirus, social distance
Ilustračná snímka. Foto: geralt,Pixabay

Vakcíny boli vyvinuté veľmi rýchlo, už sme hovorili, že aj vedci sa obávajú mutácií a ich účinnosti na nové formy vírusu. Lenže tu je ešte aj iné riziko – nové formy vírusu môžu byť veľmi nebezpečné a dnešný covid je v podstate možno aj prechádzka ružovou záhradou…

Je možné, že dôjde k vyselektovaniu takých kmeňov vírusu, ktoré sa budú šíriť rýchlejšie ako doterajšie alebo budú viesť k ťažším a smrteľnejším ochoreniam, alebo začnú preferenčne zabíjať iné cieľové skupiny medzi ľuďmi ako tie dnešné, ktoré zabíjajú najmä – aj keď zďaleka nie výlučne – seniorov. Môžeme dúfať, že sa tak nestane – ale prírodu ľudské túžby a potreby nezaujímajú. Nakoniec ani nás nezaujímajú potreby prírody.

No a ako sme už spomenuli: nevieme, aký bude charakter imunity, ktorý zostane po rozličných vakcínach. V tejto chvíli nevieme vylúčiť možnosť, že u časti ľudí – možno práve u tých mladších – zanechá sklon k prestrelene silnej reakcii na infekciu. Podobnú situáciu, aj keď vtedy nešlo o vakcínu, veda pozná z druhej fázy Veľkej chrípkovej pandémie v rokoch 1918 až 1919, keď mladí ľudia, ktorí prekonali jarné ochorenie bez väčších problémov, potom na jeseň náhle zomierali.

Historici popísali prípady, keď šli ráno do práce zdraví ľudia a večer boli mŕtvi, alebo keď v márniciach tápali, či majú pred sebou telo belocha alebo černocha, tak výrazne stmavli tváre a telá dusiacich sa a do slizníc a kože krvácajúcich obetí. Pri pitvách týchto mladých obetí nachádzali lekári doslova rozliate pľúca a iné orgány – príčinou nebol vírus, ale cytokínová búrka, hyperimúnna reakcia, ktorá napadla orgány vlastného tela.

To nehovorím preto, aby som niekoho desil. Keby sme mali fungujúce školstvo, takéto veci by vedel každý školák. Nuž, nemáme, deti sa v školách učia more pre život zbytočných hlúpostí a keď sa v dospelosti dozvedia, že svet je zložitý a často krutý, padajú do náručia denníkom, kde im povedia presne to, čo chcú počuť. Pred rokom sa v nich dočítali výroky milých profesorov, že po Veľkej noci bude „po tom“, teraz si s chuťou od tých istých ľudí čítajú, že po vakcináciách bude „po tom“ znovu. A keď nebude, tak zas tým istým médiám a tým istým ľuďom uveria – ak prežijú – že „po tom“ bude v roku 2022. Veď predsa nemohli vedieť, že budúcnosť môže byť aj iná ako ružová, že? A prečo byť realistami, keď môžeme byť optimisti s krásnymi ružovými okuliarmi?

Ampulka a striekačky s vakcínou proti COVID-19 od spoločnosti AstraZeneca. (Foto: TASR/AP)

Čo je podľa vás väčšie riziko: covid alebo vakcíny?

Určite covid, o tom netreba pochybovať. Aj v prípade že by niektoré vakcíny indukovali nebezpečné hyperimúnne reakcie, ich spúšťačom bude zrejme nová infekcia koronavírusom.  

A ešte jedna dosť kľúčová otázka: Čím a kedy je najlepšie očkovať?

V tejto chvíli nepoznáme spoľahlivú odpoveď. Moje osobné rozhodnutie je počkať do jesene alebo do zimy, keď budeme vedieť oveľa viac aj o strednodobých účinkoch jednotlivých tipov vakcín, aj o výdrži ich ochranného účinku. Je to moje osobné slobodné rozhodnutie na základe toho, čo viem alebo naopak, neviem. Nikomu ho nevnucujem. Polovicu života som prežil v komunistickej diktatúre v krajine vojensky okupovanej brutálnou imperiálnou mocnosťou, zažil som výsluchy ŠtB a som rád, že sme dnes ešte stále slobodní ľudia s možnosťou robiť slobodné rozhodnutia a niesť za ne vlastnú zodpovednosť.

- Reklama -