Francúzsko nesie “ťaživú a ohromnú” zodpovednosť za udalosti, ktoré v roku 1994 viedli ku genocíde v Rwande, keď prehliadalo prípravy na tieto masakry s asi 800.000 obeťami. Uvádza sa to v správe komisie historikov, ktorá bola zverejnená v piatok v Paríži. Konštatuje sa v nej súčasne, že neexistujú dôkazy, že by sa Paríž priamo podieľal na tomto vraždení.
Ako uviedla agentúra AFP, komisiu historikov dal v máji roku 2019 vytvoriť prezident Emmanuel Macron. Úlohou vedcov bolo analyzovať rolu Francúzska v Rwande v rokoch 1990-94 prostredníctvom archívneho výskumu a prispieť tak k lepšiemu pochopeniu príčin, priebehu a následkov genocídy. Historici mali prístup aj k citlivým diplomatickým a vojenským spravodajským informáciám.
Vytvorenie 15-člennej komisie bolo reakciou na roky obvinení, že Francúzsko neurobilo dosť pre to, aby zastavilo masakry, či sa na nich dokonca podieľalo.
Táto otázka stále ovplyvňuje vzťahy medzi Francúzskom a Rwandou vedenou kontroverzným prezidentom Paulom Kagamem, bývalým príslušníkom tutsijských povstaleckých síl, ale aj s ďalšími štátmi Afriky.
Macron v piatok v reakcii na zverejnenie správy vyjadril nádej, že vytvára priestor k zlepšeniu vzťahov s Rwandou a že “tento proces zbližovania bude tentoraz nezvratný”.
V období od 17. apríla do 15. júla 1994 zabili príslušníci väčšinového etnika Hutu zhruba 800.000 menšinových Tutsiov a umiernených súkmeňovcov. Asi 2,7 milióna ľudí kvôli masakrám ušlo zo svojich domovov.
Vraždenie ukončil Rwandský vlastenecký front (RPF) pod velením súčasného rwandského prezidenta Paula Kagameho, ktorý do Rwandy vstúpil zo susednej Ugandy a z hlavného mesta Kigali vyhnal extrémistov.
Genocíde predchádzalo 6. apríla zostrelenie lietadla, pri ktorom prišiel o život rwandský prezident Juvénal Habyarimana, príslušník etnika Hutu, s ktorým Paríž udržiaval tesné väzby.
Správa historikov je kritická k vtedajšej francúzskej vláde za jej “binárny názor”, na základe ktorého bol Habyarimana “hutuským spojencom” proti “nepriateľovi” v podobe tutsijských povstalcov podporovaných Ugandou.
Podľa historikov sa vtedajší francúzsky prezident, socialista Francois Mitterrand, a ľudia v jeho okolí obávali aj straty pozícií vo frankofónnej Afrike pod vplyvom anglofónnej Ugandy a RPF vedeného Kagamem. Správa v tejto súvislosti uvádza, že francúzska exekutíva zostala uväznená v “postkoloniálnom” myslení.
Historici poukázali aj na to, že francúzska vojensko-humanitárna operácia Turquoise, ktorá prebiehala od júna do augusta 1994, síce zachránila mnoho životov, v prvých týždňoch genocídy však bola vyvraždená veľká väčšina Tutsiov.
Francúzsky parlament už v minulosti pripustil, že Paríž urobil vo vzťahu k Rwande rad chýb, priamy podiel Francúzska na genocíde však odmietol.
