Prieskum: Voľby by vyhral Hlas-SD, nasleduje OĽANO

1
Peter Pellegrini (Hlas-SD) (Foto: TASR)

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v polovici marca, vyhral by ich Hlas-SD so ziskom 21,4 percenta hlasov. Na druhom mieste s 11,3 percenta by skončilo OĽANO, tretia SaS by získala 10,3 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostalo šesť strán. Vyplýva to z prieskumu a volebného modelu, ktorý pre RTVS zrealizovala agentúra Median SK v dňoch 12. až 18. marca, pričom oslovila 1003 respondentov.

Do NR SR by sa dostalo aj Progresívne Slovensko so ziskom 9,3 percenta hlasov, Smer-SD by volilo 8,6 percenta opýtaných. V parlamente by boli tiež poslanci Sme rodina, hnutiu by dalo hlas päť percent voličov.

Naopak, na dianie v zákonodarnom zbore by už nemala priamy vplyv strana Za ľudí, za ktorú by zahlasovalo 4,7 percenta opýtaných. KDH by dostalo 4,3 a ĽSNS rovné štyri percentá hlasov. SMK-MKP i Hnutie republika by volilo zhodne 3,7 percenta voličov, SNS a Vlasť získali v prieskume rovnaký podiel 2,1 percenta. Dobrú voľbu a Spolu by si vybralo 1,5 percenta opýtaných, jedno percento voličov by hlasovalo za Most-Híd. Iné strany by získali 5,5 percenta.

V ankete sa 68 percent respondentov vyslovilo, že by voliť išli, naopak, 32 percent by sa na voľbách určite alebo skôr nezúčastnilo.
      Výsledky prieskumu priniesla RTVS v nedeľnej diskusnej relácii O 5 minút 12.

- Reklama -

1 komentár

  1. Pri voľbách a prieskumoch by sa mohli voliči pozrieť aj na to, že ide o volených správcov spoločných prostriedkov (ľudských, finančných, materiálnych,…) a ako to s nimi vyzerá keď nám títo správcovia ich:
    • budú spravovať
    • teraz spravujú
    • Alebo už uvedené prostriedky spravovali

    Možno aj trochu iní pohľad na volebný zákon poprípade jeho zmien:
     Nebolo by lepšie mať v parlamente len toľko poslancov, koľko je parlamentných strán? Veď pri platnom volebnom zákone aj tak rozhodujú politické strany a nie poslanci?
     Alebo nech sú politické strany iba v parlamente a ministri = „správcovia“ sa budú menovať podobne ako generálny prokurátor.
     Alebo možno by stačili iba jedny voľby a to do samospráv a starostovia a primátori by zastupovali občanov v parlamente a ministri = „správcovia“ bude vyberať takto zvolený parlament. Takisto by boli zastupovali občanov v krajských samosprávach.
     Hoci ak by sa dalo nahradiť krajské samosprávy, samosprávami na úrovní „hlavných miest oblasti“, ktoré by boli navrhnuté podľa dochádzky obyvateľov priľahlých obcí a miest za prácou, školou, nemocnicou, nákupom,… Týmto by starostovia a primátori mohli zastupovať svojich obyvateľov z pohľadu dopravy, škôl, nemocníc, práce… v príslušnom „hlavnom meste oblasti“,

Comments are closed.