Pandémia ochorenia COVID-19, ktorá znamenala aj pre Európsku úniu (EÚ) bezprecedentný test, bola súčasne príležitosťou demonštrovať solidaritu medzi členskými štátmi a akcieschopnosť Únie. Slovenská republika sa do tohto procesu úspešne zapojila. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR na to poukazuje vo Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2020 a aktuálnych prioritách vyplývajúcich z pracovného programu Európskej komisie (EK) na rok 2021. Správu v stredu schválila vláda.
Rezort diplomacie upozorňuje na participáciu Slovenska pri repatriácii občanov EÚ, ktorí v dôsledku pandémie a reštriktívnych opatrení uviazli po celom svete. Celkovo išlo o vyše 600.000 osôb. SR v rámci tohto procesu repatriovala 6469 ľudí zo 110 krajín a území sveta. “Zároveň Slovensko pomohlo k návratu 618 občanov iných členských krajín EÚ späť do vlasti a naopak, členské krajiny EÚ pomohli pri návrate 631 slovenským občanom domov,” uvádza rezort diplomacie.
V hodnotiacej správe približuje MZVEZ základné udalosti a momenty v jednotlivých oblastiach európskych politík, participáciu Slovenska na prebiehajúcich procesoch i postoj SR ku konkrétnym otázkam. Rovnako sa správa zaoberá prepojením európskych politík do národných stratégií i legislatívy. V tejto súvislosti správa uvádza, že v oblasti harmonizácie práva bolo v roku 2020 proti SR vedených 59 konaní, ktoré sa týkajú pochybení pri transpozícii európskych smerníc do slovenského právneho poriadku. Väčšina z konaní sa týkala neoznámenia transpozičných opatrení k smerniciam. “Napriek nárastu počtu konaní (plus 11 oproti roku 2019) patrí SR dlhodobo k štátom s nižším počtom konaní o porušení zmluvy o fungovaní EÚ,” upozornili predkladatelia materiálu.
Dokument okrem bilancie roka 2020 definuje priority vyplývajúce z pracovného programu EK na rok 2021 – patria medzi ne agendy týkajúce sa digitálnej transformácie i adaptačných opatrení na zmenu klímy, ďalej sociálno-ekonomická obnova po pandémii, presadzovanie strategických záujmov EÚ vo svete, ale aj zvýšenie ochrany demokracie a detailnejšie zameranie na oblasť zdravotníctva.
Správa takisto uvádza odporúčania pri príprave národných priorít a ich presadzovania v rámci celkového smerovania európskych politík. Predkladatelia konštatujú, že okrem doterajšieho využívania zasadnutí medzirezortnej Komisie pre európske záležitosti je do budúcnosti žiaduce prehĺbiť európsku agendu aj prostredníctvom pravidelnej diskusie členov vlády k zasadnutiam Európskej rady, respektíve iným profilovým témam, rovnako tak intenzifikovať v tomto smere spoluprácu s národnou radou a lepšie využívať verejné konzultácie, ktoré EK pravidelne organizuje v procese vytvárania svojich politík.
Autori dokumentu zároveň pripomínajú, že úspešné presadzovanie záujmov SR ovplyvňuje aj schopnosť generovať a mobilizovať partnerov a podporovateľov. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že okrem regionálnych formátov, ako je V4 či Slavkovský formát, sa do popredia dostala potreba formovania krátkodobých tematických aliancií pri jednotlivých rozhodnutiach EÚ. “Ako napríklad negociovanie o podobe viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027 v rámci Skupiny priateľov ambicióznejšej Európy,” dodal rezort diplomacie.
