“Nie som pesimista… Môj názor na kurzarbeit: na Slovensku, kde máme extrémne vysoké odvodovo daňové zaťaženie, čelíme a budeme čeliť vysokému tlaku na ďalšie zdaňovanie. V kríze vsunieme do systému ešte väčšie dodatočné náklady na firmy a zamestnanosť,” hovorí pre ParlamentneListy.sk ekonóm Ján Šebo.
Vláda schválila takzvaný trvalý kurzarbeit, to znamená, že štát bude financovať platy zamestnancov, keď na to firma nebude mať dostatok peňazí. Koho vlastne na základe návrhu zákona o podpore v čase skrátenej práce ideme od budúceho roka dotovať z verejných financií?
Ktorých zamestnancov ideme dotovať? Sú to zamestnanci, ktorí by za normálnych okolností boli prepustení, pretože firma so svojim manažmentom nedokáže zabezpečiť dostatočné množstvo objednávok a teda nie je dlhodobo zisková. Ináč povedané, z verejných zdrojov idú ziskové firmy dotovať mzdy zamestnancov v stratových firmách. Za normálnych okolností, alebo na normálnom trhu práce, kde sa firmy bijú o zamestnancov, by táto spoločnosť automaticky strácala najlepších zamestnancov, lebo tí by videli, že firma ide do úpadku, odišli by z firmy a našli by si zamestnanie vo firme, ktorá by ich lepšie platila alebo ponúkala produkty a služby, ktoré trh chce.
Takže kurzarbeit zníži podľa vás vlastne flexibilitu trhu práce? Vlastne ho zretarduje svojimi pomocnými barličkami, tak?
Budeme vlastne viazať zamestnancov vo firmách, ktoré tak či tak z dlhodobého alebo strednodobého hľadiska nedokážu prežiť: prišla kríza, stratili tržby a nedokážu prežiť. Keby bol manažment dobrý a vytvoril si dostatočný objem zásob z minulých období, dokázal by túto krízu prežiť tým, že by prepúšťal málo efektívnych zamestnancov, ale tých najlepších by si udržal. Ale my takto cez verejné zdroje chceme v prípade krízy dofinancovávať mzdy zamestnancov, keďže firma na to nemá a udržať ich v tej firme.
Trhová ekonomika začne fungovať – minimálne na istý čas – na nejakých iných princípoch v podstate, alebo sa mýlim?
V normálnej trhovej ekonomike by firma skrachovala, ľudia by prišli o zamestnanie, ale keďže firma krachuje dlhodobo a tí ľudia vidia, že sa tejto firme nedarí, ale darí sa konkurencii, tak tí najlepší poodchádzajú. Ale my kurzarbeitom ideme spôsobiť, že zafinancujeme z verejných zdrojov, aby ľudia nebehali medzi firmami a ani v kríze neodchádzali do iných firiem a perspektívnych firiem, ale aby ostali u toho istého zamestnávateľa, ktorý v dohľadnej dobe tak či tak skrachuje. Toto je moderný kurzarbeit na európsky spôsob.
Je to vlastne také akoby umelé udržiavanie zamestnanosti? Čísla sú a budú oveľa krajšie ako je reálny stav, lebo štát drží firmy, ktoré by za normálnych okolností zbankrotovali…
Z ekonomického hľadiska keď sa zvyšuje nezamestnanosť, ľudia to cítia a klesá spotreba. Tým pádom sa prehlbuje recesia. Má sa za to, že keď v moderných ekonomikách dokážete stabilizovať trh práce – to znamená, že vysokým tempom sa nezvyšuje nezamestnanosť – nedochádza k takzvaným spotrebným šokom, teda že ľudia náhle a výrazne neobmedzia svoje výdavky. Neprehlbuje sa teda ekonomická recesia a ekonomické cykly sú vyhladené, takže máte pomalé, ale stabilné tempo rastu. Keď je kríza, je tempo omnoho menšie.
Viete si ale predstaviť, čo by sa dialo bez zásahu štátu a dotácií?
Sú aj ekonomické teórie, ktoré presadzujú voľnosť podmienok. V prípade takýchto nárazových recesií ako zažívame teraz, vtedy veľmi rýchlo vyletí nahor nezamestnanosť, lebo firmy krachujú, keďže nemajú tržby a prepustia ľudí. Kurzarbeit akoby nedovolí firme skrachovať, lebo ju núti aspoň časť miezd zaplatiť a zvyšok ťaháme z verejného poistenia. Ale – má to stabilizačné účinky na trh práce, lebo nelieta nahor nezamestnanosť, ľudia sa nestávajú veľmi rýchlo nezamestnanými. Z dlhodobého hľadiska ale viažete kvalitnú pracovnú silu v neefektívnych firmách a teda neumožňujete ekonomike rásť. A toto je to ekonomické racio.
A teraz empirický dôkaz: nič také ako kurzarbeit v Spojených štátoch amerických nenájdete. V USA,keď sa začali v apríli zavádzať tvrdé lockdowny, tak veľa firiem tým, že už mesiac nemali svoje tržby, zavreli prevádzky a vzhľadom na flexibilitu trhu práce v USA, okamžite prepustili ľudí. Tam vyletela krivka nezamestnanosti tak hore, že nestačili grafy a začali sa prekresľovať grafy v učebniciach ekonómie.
Lenže – čo sa stalo následne? Človek je racionálny a povedali si teda ľudia, fajn, na dva až tri mesiace mám podporu v nezamestnanosti, na Slovensku až 6 meisacov a bola predĺžená, ale musím z niečoho žiť… A teda začali hľadať zamestnanie. A zistili, že kríza vytvorila obrovské množstvo nových trhov a nové trhy potrebovali obrovské množstvo nových zamestnancov, logistika, e-shopy, online firmy.
Európa teda zvolila oveľa menej drastický, zdržanlivejší model, ktorý je ale na dlho, ale dáva ľuďom priestor a čas, aby sa takpovediac plynule presunuli… Bez prudkých šokov, ktoré by mohli mať, povedzme si úprimne, katastrofálne následky. Tak sa na to dá tiež pozerať.
Áno, v Európe pomaly, ale konštantne rastie nezamestnanosť a udržiavame ľudí vo firmách, ktoré už nikdy nebudú ziskové, a mohli by pritom fungovať vo firmách, ktoré teraz potrebujú nových pracovníkov. Keď v Amerike toto pustili, nezamestnanosť vyletela okamžite z nejakých 4 na 15 percent, ale v priebehu pol roka sa dostala naspäť na pôvodné úrovne. Takže v Amerike je už výrazne nižšia nezamestnanosť ako v Európe, pričom u nás, alebo teda v Európe, tento kurzarbeit spôsobí, že nezamestnanosť sa bude zvyšovať dlhodobo.
Sú to teda dva rôzne prístupy, Európa zvolila menej bolestivý, ale pomalý systém…
Buď ma niečo bude bolieť málo a bude ma to bolieť mesiac alebo ma to bude bolieť veľmi, ale iba dva dni. Ako boľavý zub: môžete ho liečiť mesiac a nebude síce bolieť veľa, ale bude vás bolesťou obmedzovať: nemôžete teplé, slané, studené. Alebo je iná možnosť a poviete si – ok, zub ide von a po dvoch dňoch silnej bolesti fungujete normálne. Toto sú dva rozdielne prístupy.
Môj názor na kurzarbeit: na Slovensku, kde máme extrémne vysoké odvodovo daňové zaťaženie, čelíme a budeme čeliť vysokému tlaku na ďalšie zdaňovanie. V kríze vsunieme do systému ešte väčšie dodatočné náklady na firmy a zamestnanosť. Keď sa skončí táto kríza, najbližších 5 rokov zažijeme taký odlev kapitálu a mozgov, že sa z toho budeme veľmi dlho spamätávať. A to nie som pesimista. Bude to hrozné. Firmy, ktoré presídľujú firmy do iných štátov, majú momentálne plné ruky práce.