Druhá vlna pandémie je iná ako prvá: prináša zvyšovanie nezamestnanosti a bude to permanentný šok, ktorý trvalejšie zníži našu ochotu otvárať peňaženky. Spotreba domácností poklesne. A teraz sa ukáže, ako máme nastavený štát – hovorí pre ParlamentneListy.sk ekonóm Ján Šebo.
Čo nás čaká z pohľadu ekonomiky pre covid-19? Počúvame z mnohých strán, že ožvenie ekonomiky síce príde, ale bude veľmi pomalé. Ako to vidíte vy?
Nikto nečakal, že druhá vlna bude taká silná a bude trvať tak dlho. A práve preto, aj hlavne vzhľadom na najnovšie čísla, ktoré vyskočili či už z Eurostatu, zo Spojených štátov alebo aj zo Slovenského štatistického úradu, tak treba sa pozerať trošku pesimistickejšie na to, čo nás čaká. Treba byť pripravený skôr na pesimistickejší pohľad než na výrazný optimizmus.
Pozrime sa konkrétne na Slovensko a skúsme rozobrať jednotlivé oblasti – kde je to naozaj bieda a komu sa stále darí?
Hlavne priemyselný sektor zatiaľ stále šlape, stále tam cítiť to jesenné oživenie objednávok zo zahraničia, hlavne z Nemecka od našich obchodných partnerov. Keď sa pozrieme bližšie na údaje z Eurostatu, podotýkam že ide o novembrové údaje ako najčerstvejšie, tak keď pozrieme na krajiny ako napríklad Nemecko či Francúzsko a tak ďalej, už je tam vidno výrazné spomalenie, hlavne čo sa týka spotreby.Takže ono začne pomaličky spomaľovať aj priemysel, hoci ešte v novembri dosť rástol, o 4 percentá oproti predchádzajúcemu roku, ale už cítiť spomalenie dopytu hlavne z iných krajín.
Čo to bude znamenať pre ľudí pracujúcich v priemysle? Na Slovensku ich rozhodne nie je málo.
Na Slovensku je v priemysle zamestnaných skutočne dosť veľa ľudí, a tam sa, myslím, minimálne pozastaví naberanie nových ľudí. A teraz prichádza to hlavné: drvivá väčšina našich ľudí pracuje v sektore služieb, či už stavebníctvo, veľkoobchod, maloobchod, doprava, skladovanie, reštaurácie, informačné a komunikačné technológie a vo všetkých týchto odvetviach, okrem poštových a služieb kuriérov, sa bavíme o prepade minimálne 15 percent na ročnej báze. Ak by sme sa bavili o ubytovaní alebo reštauráciách, tak tam sú tie prepady od 30 do 70 percent a tam je zamestnaných veľa ľudí. Práve preto tu v týchto sektoroch sa ani nejaké oživenie v dohľadnej dobe štyroch – piatich mesiacov, to sa ani neočakáva. Jediný ťahač je teda priemyselná výroba, tá už ale výrazne spomaľuje a ťahajú ju ešte poštové služby a služby kuriérov, lebo, samozrejme, prešli sme všetci na online obchody a preto v týchto sektoroch sú nárasty 10 – 15 percent ročne, čo sa týka tržieb. Keďže niet tržieb, nebudú ani zisky, nebude z čoho vyplácať dane, takže aj štát na tom bude možno trošku horšie ako očakával a v roku 2021 uvidíme, čo sa bude diať… Každopádne, títo podnikatelia hlavne v stavebníctve, ubytovaní, reštaurácie alebo aj komunikačné technológie, tak tam už výrazne pokles tržieb vidieť. Logicky sa to prejaví v tom, že podnikatelia musia trošku znižovať ako keby stavy zamestnancov. Keď už nie naberať nových ľudí a rozširovať prevádzky, minimálne ich aspoň udržiavať.
Ale – keď sa pozrieme na zamestnanosť, tak aj v priemysle poklesla zamestnanosť a to dokonca o 6 percent v priebehu v podstate roka. Čo to znamená?
Aj stadiaľ sa už prepúšťajú ľudia. Takže sú tu také očakávania: ak aj máme nejaké kapacity, využijeme ich na maximum. A tak už tú zamestnanosť znižujú aj v priemysle, najviac v priemyselnej výrobe. Keď sa pozrieme na ostatné, v stavebníctve tam je pokles zamestnanosti o 10 percent. Logicky, v ubytovaní je to až 25 percent, takže štvrtina ľudí je už prepustená… A toto sú aktuálne údaje, ale spred Vianoc. Teraz tu máme zimnú sezónu, takže podnikatelia nemôžu očakávať nárast v ubytovacích zariadeniach, máme lockdown. Bude to ťažké.
Kde ešte klesá podľa štatistík zamestnanosť?
Nie je prekvapením, že v reštauráciách. Ale kde by to človek neočakával, to je veľkoobchod.
Tie ziskové oblasti ako kuriérske služby, tam stúpa zamestnanosť?
Paradoxne nie. Nenaberajú nových ľudí, je to prekvapivé.
Toto sú údaje do decembra. Vidíme, čo sa v ekonomike dialo. Ale čo sa bude diať po práve decembrovom, januárovom pozastavení života, po tomto lockdowne?
Tento lockdown bude veľmi podobný tomu, čo sa dialo v marci a apríli, môžeme to analogicky porovnávať, už nie s takými veľkými výkyvmi. Dáta za december ešte len budú. Ale ak by sme použili tú analógiu, ale s menšími výkyvy, lebo podnikatelia sa už pripravili skôr na túto situáciu, tak tie tržby v marci, apríli najviac poklesli v predaji a oprave motorových vozidiel. Tam tie tržby išli o polovicu dole. Samozrejme, reštaurácie, ubytovania. Na jar klesli tržby aj doprave a skladovaniu, ale to už neočakávame, lebo dopyt sa presunul do online priestoru, takže nezažijú taký pád. Čo, naopak, zrejme zažije pád, je maloobchod. Ten sa prepadol o 15 percent už na jar. V podstate všetko, čo sa dá nahradiť online priestorom bude mať problém.
Takže kaderníctvo, ktoré nenahradíte online priestorom, lebo vás fyzicky musia ostihať, nebude mať podľa vás taký problém ako napríklad malá predajňa na sídlisku, ktorú online nahradí?
Áno, kamenné predajne budú mať problém.
Čo sa týka kúpyschopnosti, vieme ako to vyzerá?
Po prvej vlne sme podľa dát opäť nakupovali, ako keby sme si to užívali, že už nie sme zavretí… Lenže druhá vlna je iná, prináša znižovanie zamestnanosti, zvyšovanie nezamestnanosti a bude to permanentný šok, ktorý trvalejšie zníži našu ochotu otvárať peňaženky. Spotreba domácností poklesne. A teraz sa ukáže, ako máme nastavený štát
Čo konkrétne od štátu očakávate, že urobí?
Ak potrebujete posilniť spotrebu, štát by mal dať dotácie, nie priamo na spotrebu, to by bol nonsens, ale treba zafinancovať projekty podnikateľom, ktoré ich pripravia na celkové zníženie nákladovosti prevádzky do budúcna. Určite zanikne kopec reštaurácií, cestovných kancelárií, uvidíme ako na tom budú hotely a tu by mala nastúpiť vláda a ponúknuť dotácie. Doteraz ešte podnikatelia ťahali zamestnancov z našetrených rezerv, ale už sú vyčerpaní a budú musieť začať prepúšťať a chrániť vlastnú existenciu. Tu by mala nastúpiť vláda a uvidíme ako sa k tomu postaví. Osobne si myslím, že teraz nadíde aj čas, kedy by mal finančný sektor splatiť, že mu pred desiatimi rokmi pomohli vlády. Pretože ak finančný sektor neuvoľní podnikateľom trošku kohútiky, tak práve tým, že sa budú banky správať extrémne obozretne a neuvoľnia peniaze na reštrukturalizačné projekty podnikateľov, tak štát to sám neutiahne. Tak to vidím cez tieto čísla. Na ťahu je bankový sektor, aby pomohol ekonomike, vlády to sami neutiahnu.
Slovensko z krajín V4 podľa štúdií najviac znížilo platy…
No, nepovedal by som to takto. Na Slovensku máme totiž výraznú nie fixnú, ale variabilnú zložku platu a tu sa začalo šetriť. Firmy posekali benefity. A čo je ešte zaujímavé, výrazne vzrástli platy iste, kuriérom, ďalej v informačno-komunikačných technológiách a čo je prekvapivé, v maloobchode. Aj keď ide zrejme o taký paradox, že keď už podnikateľ naozaj musí niekoho prepustiť, čo nikto nerobí rád, je trend radšej si nechať výkonnostne silnejších a drahších, takže preto mzda napriek prepúšťaniu rastie.
Už dnes máme nastavené dotačné schémy, ale podnikatelia aj ľudia sa hnevajú, že príliš veľa ľudí, čo to potrebujú najviac, prepadávajú sitom.
Toto je to ťažké: ak sa na to pozeráte ako človek, ktorý chce zachrániť, čo bolo a keď sa pozeráte ako ekonóm. Niekde je zbytočné pomáhať, lebo pomôžete na rok alebo dva a aj tak sa bude trh výraznejšie meniť. Možno je to kruté, ale niekde je pomoc zbytočná, lebo aj tak to ide do záhuby. Len je otázka, či vládny úradník má byť ten čo povie: ty zomrieš ekonomicky. To je veľmi ťažké. To sú tie terajšie dotačné schémy, snažia sa udržať situáciu ako bola predtým, aj keď to bolo neefektívne v mnohých prípadoch. Ale bude to treba riešiť, lebo Covid-19 s nami zostane asi na veľmi dlho a asi nemáme šancu sa ho zbaviť, lebo sa bude vracať.
