Ako funguje očkovanie proti covid? Môže mať vedľajšie účinky? Všetko dôležité o vakcíne od Pfizer

1
Na snímke prví lekári počas očkovania proti ochoreniu COVID-19 v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici 27. decembra 2020. (Foto: TASR)

Európa začala po Vianociach s očkovaním proti covid-19. Ako prvý dostal vakcínu na Slovensku infektológ Vladimír Krčméry. Medzi prvými sa očkoval aj minister zdravotníctva Marek Krajčí a prezidentka Zuzana Čaputová. Aký typ vakcinačnej látky sa proti covid-19 používa, a môže mať vedľajšie účinky? Český časopis Reflex zverejnil prehľad o vakcíne Pfizer/BioNTech, čo sa v ňom presne uvádza?

Nový typ koronavírusu je obalený jednovláknový RNA vírus, je to teda taký vírus,ktorý vo  svojej častici (virione) obsahuje kyselinu ribonukleovú. Na bunky ľudského organizmu sa koronavírus prichytáva špeciálnym výbežkom na svojom povrchu.

coronavirus, virus, mask
Ilustračná snímka: Foto: Pixabay

Prelomom v boji proti pandémii  koronavírusu sú takzvané mediátorové RNA (mRNA) vakcíny. Vakcína mRNA sa líši od  tradičných vakcín tým, že neobsahuje žiadnych mŕtvych alebo oslabených pôvodcov ochorenia, ale genetickú informáciu vírusu. Táto metóda sa prirovnáva k návodu, podľa ktorého si telo dokáže vytvoriť vlastné protilátky.

Vakcína je vo forme tukových kvapôčok, ktoré v sebe nesú genetickú informáciu povrchového výbežku koronavírusu. Pri aplikácii vakcíny injekčnou striekačkou do svalu se tukové kvapôčky v ľudskom tele rozpadnú a uvoľnia genetickú informáciu, podľa ktorej sa potom v organizme nemnožia bielkoviny  obsiahnuté vo vírusovom výbežku koronavírusu. Tieto bielkoviny potom vystavia bunky imunitného systému, takzvané B-lymfocyty, na svojom povrchu, rovnako ako pri skutočnej infekcii koronavírusom. Iný druh lymfocytov, takzvané T-lymfocyty, rozoznajú tieto povrchové bielkoviny, špecificky sa namnožia a túto informáciu si uložia vo forme pamäťových buniek. Pri nákaze skutočným koronavírusom potom ľudský imunitný systém dokáže rýchlo reagovať a účinne sa brániť.  

Technológiu mediátorového RNA využíva vakcína americkej farmaceutickej firmy Pfizer a jej nemeckého partnera, spoločnosti BioNTech, ktorá má podľa klinických testov odhadovanú účinnosť až 95 percent a po schválení Európskou agentúrou pre liečivá (EMA) sa oddnes koordinovane podáva v štátoch Európskej únie, aj v Kanade či USA. Na báze mRNA funguje aj vakcína americkej firmy Moderna, ktorú  v súčasnosti v zrýchlenom konaní EMA tiež posudzuje a mala by k nej vydať posudok 6. januára. Na vývoji tejto vakcíny pracujú napríklad aj spoločnosti Sanofi či Curevac.

Vedci skúšajú očkovanie vakcínami mRNA a proti rôznym formám rakoviny, zatiaľ formou klinických testov. Žiadna taká vakcína na použitie u ľudí ale doteraz schválená nebola. Profesor Klaus Cichutek z nemeckého Inštitútu Paula Ehrlicha považuje za výhodu, že RNA má jednoduchú štruktúru, čo otvára možnosť do niekoľkých týždňov vyprodukovať milióny dávok.

Podľa kritikov vakcín na báze mRNA je táto cesta príliš riziková, lebo by mohla vyvolať autoimunitné ochorenia alebo viesť ku zmenám DNA. Podľa šéfa nemeckej očkovacej  komisie Thomasa Mertensa neexistuje žiadny dôkaz o tom, že tento typ vakcín by viedol ku zmenám ľudskej DNA. V USA bol však 26. decembra zaznamenaný zrejme prvý prípad vážnej alergickej reakcie po aplikácii vakcíny proti covid-19 od firmy Moderna.

- Reklama -

1 komentár

  1. Jednoznačne môže mať vedľajšie účinky!!! Samotný výrobca sa zbavuje zodpovednosti za jej použitie!!! Prečo asi? Úsudok si urobte každý sám. Mysleniu zdar!!!

Comments are closed.