Európska únia (EÚ) a Čína v piatok oznámili, že sa po siedmich rokoch rokovaní priblížili k uzatvoreniu investičnej dohody. Jej cieľom je zabezpečiť, aby mohli európske spoločnosti v Číne podnikať na tamojšom trhu za rovnakých podmienok ako domáce.
Vyjednávači na oboch stranách sa tento týždeň priblížili k prielomu na rokovaniach po tom, ako Čína urobila niektoré ústupky, pokiaľ ide o prístup európskych firiem do jej finančných, výrobných a realitných sektorov, napísali hongkonské noviny South China Morning Post.
Na druhej strane sa EÚ v zásade zaviazala poskytnúť Číne prístup k sektoru obnoviteľnej energie podľa diplomatického zdroja z Bruselu. “Rokovania vstúpili do poslednej fázy,” informovala novinárov v Pekingu hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin.
V Bruseli predstavitelia EÚ zase informovali veľvyslancov 27 členských štátov, že dohoda je na “95 %” uzatvorená, uviedli zdroje, ktoré nechceli byť menované. Európa dúfa, že do konca roka dôjde k uzavretiu “politickej dohody”, naďalej však existujú prekážky, pokiaľ ide o záväzok Číny k pracovným právam, tvrdia zdroje z EÚ.
“Nie sme ešte celkom tam, ale je určite možné, že ak sa veci budú hýbať vpred tak ako teraz, môžeme to uzavrieť ešte tento rok,” uviedol viceprezident EÚ Valdis Dombrovskis.
Brusel trvá na tom, že chce pre svoje firmy v Číne zabezpečiť rovnaké podmienky na podnikanie tak, ako to čínskym firmám garantuje EÚ na svojom území. Únia však neprijme nepriaznivé podmienky dohody len preto, aby dotiahla rokovania do konca.
Dohoda by bola významným impulzom pre obe strany a posilní ich hospodárske väzby pred januárovým príchodom nového prezidenta USA Joea Bidena do Bieleho domu. Doterajší prezident Donald Trump viedol roky obchodný spor s Čínou.
Vysoký predstaviteľ EÚ v súvislosti s rokovaniami skonštatoval, že Číňania sú teraz “flexibilnejšími ako kedykoľvek predtým” a “vyslali signály, ktoré naznačujú, že chcú dohodu skôr, ako sa ujme moci nová americká administratíva”.
Brusel, ktorý v súčasnosti plne zamestnávajú náročné rokovania o obchodnej dohode s Britániou po brexite, sa dlho usiloval o odstránenie prekážok pre svojich investorov v Číne v kľúčových oblastiach, ako sú rozvíjajúce sa digitálne technológie.
Podľa vedúceho obchodnej komory EÚ v Pekingu Jörga Wuttkeho vyjednávači oboch strán dosiahli “zjavne veľký pokrok v otázke prístupu na trh”.
EÚ v rámci dohody tlačí tiež na Peking, aby posilnil rešpektovanie duševného vlastníctva, ukončil povinný prenos technológií od zahraných firiem na ich čínskych partnerov, znížil dotácie pre podniky a zlepšil plnenie záväzkov v oblasti klímy. Brusel pristupuje k Číne ako k potenciálnemu partnerovi aj ako k “systémovému rivalovi” a presadzuje zmeny vo Svetovej obchodnej organizácii.
Rozhovory o investičnej zmluve pokročili aj napriek veľkým obavám Európy z dodržiavania ľudských práv v Číne, najmä pokiaľ ide o jej zásahy v Hongkongu a zaobchádzanie s ujgurskou menšinou. Európsky parlament, ktorý musí schváliť každú dohodu bloku, vo štvrtok (17. 12.) podporil rezolúciu odsudzujúcu Peking za jeho “systém nútenej práce”, zameraný na Ujgurov a ďalšie moslimské menšiny.
EÚ má však problémy, pokiaľ ide jednotný postoj voči čoraz asertívnejšej politike Číny za vlády prezidenta Si Ťin-pchinga, pričom niektoré členské štáty požadujú tvrdší postoj k Pekingu pre jeho prístup k ľudským právam a životnému prostrediu, zatiaľ čo iné uprednostňujú podporu obchodu.
Najväčšia európska ekonomika Nemecko, ktoré je do konca roka predsedníckou krajinou bloku, označila dosiahnutie dohody za prioritu svojho predsedníctva. Berlín chcel dohodu podpísať na plánovanom spoločnom samite EÚ – Čína v septembri, pre nový koronavírus sa však táto udalosť posunula do online priestoru a žiadna dohoda nebola “spečatená atramentom.”
Čína v 3. štvrťroku 2020 predbehla USA a stala sa najväčším obchodným partnerom EÚ, pretože pandémia ochorenia COVID-19 narušila ekonomickú aktivitu USA, zatiaľ čo čínska sa už z blokád na začiatku roka zotavila.
