Zamestnávateľské organizácie strednej a východnej Európy vyzývali európskych lídrov, aby pri rozhodovaní o klimatickom cieli EÚ do roku 2030 prijali vyvážené rozhodnutie. Presadenie príliš ambicióznych cieľov v oblasti klímy položí priemysel na kolená, upozornila v pondelok Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). Konečné rozhodnutie o znížení emisií skleníkových plynov do roku 2030 by mali najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ prijať na stretnutí 10. a 11. decembra.
Podľa návrhu Európskej komisie má dôjsť k zavedeniu ambicióznejšieho cieľa v znižovaní emisií skleníkových plynov do roku 2030 zo súčasných 40 % na 55 %, a to so zámerom dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050. “Toto sprísňovanie prichádza v čase, keď Európa v kontexte pandémie COVID-19 čelí bezprecedentným výzvam celosvetového rázu,” upozornila RÚZ spolu so zamestnávateľskými zväzmi z Rakúska, Chorvátska, Českej republiky, Maďarska a Slovinska. Opačný názor má environmentálna organizácia Greenpeace, ktorá v pondelok začala pre Úradom vlády SR 65-hodinový protest za ešte výraznejšie zníženie emisií, a to až o 65 %.
Zamestnávatelia zdôraznili, že zníženie emisií o 55 % si vyžiada dodatočné investície do energetického systému v objeme 90 miliárd eur ročne, ešte nad rámec 336 miliárd eur ročne, ktoré sú potrebné na financovanie súčasného cieľa 40 %. Celková hodnota vynútených investícií by tak do roku 2030 presiahla najmenej štyri bilióny eur, no ekonomike EÚ by to prospelo iba okrajovo.
Keďže je však pravdepodobné, že návrh bude schválený, navrhujú zamestnávatelia, aby mohli členské štáty stanoviť svoje národné príspevky k vyššiemu cieľu v oblasti znižovania skleníkových plynov na základe ich východiskových pozícií a národných špecifík. Firmy tiež požadujú bezplatnú alokáciu emisných kvót v rámci systému EU ETS pre energeticky náročné odvetvia aj po roku 2030, spolufinancovanie investícií z verejných zdrojov či zavedenie takzvaného uhlíkového cla na hraniciach EÚ.
