Súčasná pandémia ešte viac urýchli tempo nahrádzania ľudí vo výrobe robotmi, hovorí analytička Lenka Buchláková zo spoločnosti Fingo.sk. Dôvod je podľa nej jasný – roboty sú presnejšie či nebývajú práceneschopné. A prečo je podľa nej podiel robotov napríklad v Nórsku výrazne nižší ako u nás? Pretože nestavili na nízkokvalifikovanú silu.
Trend postupného zániku určitého okruhu pracovných miest tu bol evidentný už pred koronakrízou. Podľa predkrízových údajov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj by na Slovensku mala robotizácia v nasledujúcich rokoch meniť trh práce. A to tak, že by sa mala nahradiť približne tretina súčasných pracovných miest. Ako COVID-19 tento proces automatizácie výroby urýchlil alebo spomalil? Ako sa pod neho podpísal?
Ak sa pozrieme do minulosti na ostatné tri recesie v posledných 30 rokoch, ekonomika a samotný pracovný trh sa spamätával zmenou nastavenia, resp. automatizáciou výroby. Aj štúdia Cambridgeskej univerzity ukázala, že až 88 % pracovných pozícií bola nejakým spôsobom automatizovaná. Práve postihnuté sektory ako priemysel po krízach kládli väčší dôraz na technológie a kvalifikovanejšiu pracovnú silu. Vedci z Cambridgeskej univerzity očakávajú, že sa podobný scenár udeje aj po pandémii COVID-19. Postupná automatizácia sa deje na Slovensku už niekoľko rokov. Očakávame, že automatizácia nastane v súčasnosti ťažko skúšaných odvetviach, ako sú napríklad aj reštauračné a ubytovacie zariadenia. Najviac však poznačí priemyselnú výrobu, kde je najviac nízkokvalifikovaných pracovníkov.
Asi málokto by očakával, že sme na Slovensku pomerne ďaleko v otázke robotizácie výroby, dokazujú to štatistiky podielu robotov na 10-tisíc zamestnancov v priemyselnej výrobe. Kým na Slovensku na takýto počet pracovných miest pripadá 151 robotov, v susednej Českej republike to je 119 robotov a celosvetový priemer je na úrovni 85 robotov. Prečo je u nás takýto vysoký podiel robotických “zamestnancov”?
Ako ste správne uviedli, na Slovensku pripadá na 10- tisíc zamestnancov v priemyselnej výrobe 151 robotov. Celosvetový priemer sa pohybuje na úrovni 85 robotov na 10-tisíc zamestnancov. V rámci robotizácie v Európe však vedie Nemecko, kde pribúda ročne o trikrát viac robotov v priemyselnej výrobe ako na Slovensku. Dlhé roky nás označujú za montážnu krajinu s nízkokvalifikovanou pracovnou silou. Sme automobilová veľmoc, drvivú väčšinu našej ekonomiky tvorí priemysel. Už teraz vidíme, že výrobcovia automobilov investujú aj do aplikácií pri konečných montážnych a dokončovacích prácach. Dodávatelia automobilových súčiastok, z ktorých veľký počet sú malé a stredné podniky, sa v plnej miere automatizujú pomalšie, ale môžeme očakávať, že sa to zmení, pretože roboti sa stanú menšími, prispôsobivejšími, ľahšie programovateľnými a menej finančne náročnými.
Práve automobilový priemysel patrí k odvetviam s najväčším zavádzaním robotov do výroby, vlani s podielom 33 percent na celkovej dodávke robotov. Dôvodom je, že výroba osobných automobilov sa za posledných desať rokov stala čoraz zložitejšou. Podstatná časť výrobných procesov si v súčasnosti vyžaduje automatizačné riešenia využívajúce roboty. Ide najmä o výrobcov hybridných a elektrických automobilov, ktorí zažívajú silnejší dopyt, ale rovnako aj tradiční výrobcovia automobilov musia meniť výrobu. Výzva na splnenie cieľov v oblasti klímy do roku 2030 bude okrem toho nakoniec vyžadovať, aby väčšia časť nových automobilov bola vozidlami s nízkymi a nulovými emisiami, čo si vyžaduje aj postupné zavádzanie automatizácie.
Očakávate po kríze väčší príklon zamestnávateľov k automatizácii svojej výroby? Predsa len, korona ukázala z pohľadu zamestnávateľov nedostatky pracovného trhu – práceneschopnosť zamestnancov, náklady na rozviazanie pracovných pomerov a podobne.
Robotizácia je nezvrátiteľný proces, je to súčasný trend. Tak ako sme pred rokmi prešli z čisto poľnohospodárskej výroby k prevahe priemyslu, tak sa teraz priemysel transformuje na väčšie využívanie zmechanizovanej a robotizovanej výroby. Priemyselné podniky sú čoraz viac automatizované, za vlaňajšok bolo do prevádzky zaradených viac ako 300-tisíc nových priemyselných robotov. Do šiestich rokov roboty odpracujú až 52 percent z celkového pracovného času, ľudia už len 48 percent.
Na Slovensku je robotizáciou ohrozených až vyše 34 percent pracovných pozícii v priemyselnej výrobe, teda napríklad v automobilkách. Do úzadia sa dostanú pracovníci na robotníckych pozíciách, pracovníci v call centrách alebo predavači/pokladníci v maloobchode a veľkoobchode, ktorých postupne nahrádzajú samoobslužné pokladne. Roboty majú viacero výhody. Nie sú PN, sú presnejší a podľa vedcov majú menšiu chybovosť. Robotizácia znižuje náklady na platy a zvyšuje zisky podnikom.
Naša orientácia na montáž sa ukazuje, že bola krátkozraká a že sme z tohto pohľadu nahradenia ľudí robotmi veľmi zraniteľní. Dá sa tento vývoj nejakým spôsobom zvrátiť?
A prečo by sme ho mali zvrátiť? Je to prirodzený proces transformácie pracovného trhu. Nie je to žiaden strašiak. Robotizácia bude v nasledujúcich rokoch veľkou výzvou pre vlády. Na jednej strane prináša vyššie daňové príjmy, na druhej strane je potrebné zabezpečiť pracovné miesta pre ľudí a takisto zabrániť znižovaniu platov. Roboty sú podľa európskych odborov nádejou na skrátený pracovný týždeň najmä vo veľkých fabrikách, a to aj pri zachovaní platov.
Kde na Slovensku sú z tohto pohľadu pracovné pozície najviac ohrozené?
Regióny, ktoré sa vyznačujú nízkou ohrozenosťou automatizáciou, sú tie, kde sú ľudia s vyšším vzdelaním, majú väčší počet pracovných miest v službách a sú viac urbanizované. Automatizácia pracovných pozícií sa líši aj v regionálnom meradle. Na Slovensku je najviac ohrozených pozícií na západe krajiny, a to až 40 percent súčasných miest. Nahradzované by podľa OECD mohli byť menej kvalifikované profesie.
Ktoré odvetvia výroby sú najohrozenejšie čo sa týka možného úbytku pracovných miest z dôvodu robotizácie? Prípadne ktoré pozície.
Do úzadia sa dostanú pracovníci na robotníckych pozíciách, pracovníci v call centrách alebo predavači/pokladníci v maloobchode a veľkoobchode, ktorých postupne nahrádzajú samoobslužné pokladne. V blízkej budúcnosti by roboty mali začať nahrádzať napríklad prácu čašníkov, zamestnancov fast foodov a ostatných pracovníkov, ktorých plat sa pohybuje na hranici minimálnej mzdy. Americká banka Merrill Lynch napríklad už rieši, ako automatizovať investičné poradenstvo pre niektorých klientov s účtami, na ktorých je menej ako 250-tisíc dolárov. Navyše kedysi mal takmer každý šéf v londýnskom City sekretárku, v súčasnosti majú aj vysokopostavení ľudia vo firemnej hierarchii iba jednu, ktorá pracuje pre viacerých. Pozícia sekretárky od roku 2001 zaznamenala celosvetovo najväčší úbytok pracovných príležitostí. Na Slovensku je však pozícia asistentky stále často obsadzovaná.
A kde naopak roboty až tak nehrozia, že nahradia ľudí?
Stále je množstvo profesií, ktoré roboty vykonávať nemôžu. Špecializované profesie ako terapeuti, osobní tréneri či učitelia zostanú nenahraditeľné. Naopak, ľudia skončia na pozíciách vyžadujúcich opakované zručnosti, prácu s dátami alebo ručné zadávanie informácií. Vedci analyzovali ľudskú prácu v porovnaní s prednosťami strojov. Podľa nich je takmer s určitosťou pravdepodobné, že určité činnosti nedokážu roboty nahradiť. Medzi ústredné vlastnosti patrí tvorivá práca – písanie, podnikanie alebo vedecké objavovanie. Ľudia v týchto profesiách sa robotov nemusia obávať. Navyše môžu mať z nich prospech. Podnikatelia by totiž vyrábali vynálezy a výskumníci by ich analyzovali. Nenahraditeľná zostane naďalej práca s ľuďmi. Zamestnanci budú potrebovať manažérov alebo opatrovateľov. Vedci však už vytvárajú robotické stroje, ktorých cieľom je byť priateľmi pre dlhodobo osamelých ľudí.
Prečo v severských krajinách nie sú pracovné pozície až také ohrozené ako napríklad u nás?
Robotizácia v nasledujúcich piatich až desiatich rokoch najmenej zasiahne práve krajiny na severe. Napríklad v Nórsku je takto ohrozených len šesť percent súčasných pracovných pozícií. Je to spôsobené tým, že oni si roky nebudovali základňu nízko kvalifikovanej práce, ale zameriavali sa na pracovné pozície s vyššou pridanou hodnotou.
