Kým sa situácia v priemysle v strednej Európe, eurozóne, ale celkovo aj vo svete zhoršuje v dôsledku pandémie nového koronavírusu, obavy už vzbudzuje aj rastúce politické a sociálne napätie. Ukázal to najnovší barometer za tretí kvartál nadnárodnej spoločnosti Coface.
Nástup druhej vlny pandémie a hrozba uzatvorenia ekonomík má vplyv nielen na zhoršenie rizikovosti sektorov priemyslu, ale bude mať oveľa väčší vplyv na zvýšenie sociálneho napätia a politických rizík. „Firmy zrušili, prípadne odložili investičné projekty či už z karanténnych, alebo preventívnych dôvodov. Obmedzenie výroby a exportu však má vplyv aj na pracovné miesta. Podľa posledných odhadov Medzinárodnej organizácie práce klesol počet odpracovaných hodín za prvý polrok na celom svete o 14 %, čo je ekvivalent asi 400 miliónov pracovných miest,” konštatuje generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný.
Najväčší pokles odpracovaných hodín vo svete dosiahla Severná Amerika a Latinská Amerika, no zasiahnutý je aj starý kontinent. Dôvody sa v jednotlivých krajinách líšia. V mnohých došlo priamo k zrušeniu pracovných miest, firmy skrátili pracovný čas, prípadne sa výpadky snažil kompenzovať istou formou pomoci štát, a to napríklad odkladom platenia daní a poplatkov, či prostredníctvom záruk pri bankových pôžičkách.
Koronakríza však penalizuje najmä najnižšie kvalifikovaných pracovníkov, pre ktorých je ťažšie alebo nemožné pracovať na diaľku, alebo z domu. „Koronakríza bude zjavne katalyzátorom sociálnej nerovnosti a frustrácie,” očakáva Čarný. Pandémia môže vplývať nielen na potenciálne zvýšenie občianskych nepokojov, ale posilniť aj sociálne nepokoje zdedené ešte z obdobia pred koronakrízou, napríklad v Hongkongu, vo Francúzsku, alebo v Čile.
Hoci medzi krajiny, v ktorých sa miera sociálneho rizika zvýšila celosvetovo najviac, patria Irán a Turecko, riziko výrazne vzrastá aj v niekoľkých latinskoamerických krajinách. „Medzi vyspelými ekonomikami je miera nespokojnosti verejnej mienky s riadením zdravotnej krízy najvyššia v Španielsku, v USA, Veľkej Británii a vo Francúzsku,” konštatuje Čarný.
Nielen firmy, ale aj spotrebitelia vo svete sú pritom opatrní v investíciách. Najväčším rizikom je síce strata práce, karanténa tiež neumožňuje, alebo robí zbytočným akékoľvek nakupovanie. Cestovný ruch sa prepadol, mobilita medzi najväčšími mestami vo svete bola v polovici septembra o pätinu nižšia než na začiatku roka a obdobne aj rezervácie v reštauráciách sa znížili o tretinu v porovnaní s obdobím pred krízou.
Coface predpokladá tento rok celosvetovo prepad ekonomiky na úrovni 4,8 %. Oživenie na úrovni 4,4 % by malo prísť až v roku 2021. „Na návrat k predkrízovému stavu výroby by boli potrebné minimálne tri roky. Podobne je to aj v prípade svetového obchodu. Budúci rok sa v 4. štvrťroku očakáva medziročne rast na úrovni 3,5 %, no ani to zďaleka nebude kompenzovať očakávaný pokles v tomto roku, a to vo výške 13 %,” vyčíslil Čarný. Tento trend nie je homogénny.
„Podľa našich prognóz je medzi 20 ekonomikami, ktoré by mali dosiahnuť najsilnejší kumulatívny rast v týchto dvoch rokoch, až polovica z Ázie, a to vrátane Číny a Vietnamu,” spresňuje Čarný. Druhú polovicu tvoria najmä africké krajiny. Na opačnom konci spektra sa spomedzi 15 ekonomík s najhorším predpokladom rastu nachádza sedem v Latinskej Amerike. V tejto skupine sú aj Venezuela, Argentína a Južná Afrika.
