Vláda musí vedieť problém hlavne uchopiť, aby našla riešenie, tvrdí dlhoročný expert na marketing Fedor Flašík na margo očakávanej podpory pracovníkov kultúry a kreatívneho priemyslu. „To vnímam ako chaotické, nelogické,” vyhlásil pre ParlamentnéListy.sk. Na druhej strane ľudia z kultúry a kreatívy podľa neho tiež doplácajú na svoju nepripravenosť, lebo už 20 rokov mali mať nejakú organizáciu, čo by ich zastrešovala. „Každá vláda by sa posrala, keby za ňou prišli odbory, ktoré majú 200 000 členov,” nekladie si servítku pred ústa.
Nemáte vraj dobrý pocit z toho, ako vláda pripravuje pomoc pre pracovníkov kultúry a kreatívneho priemyslu. Títo ľudia pritom už skutočne bijú na poplach, že nemajú z čoho žiť, perspektíva sa im lepšia, žiaľ, vzhľadom na vývoj korony nečrtá, a štátna pomoc je „rozpracovaná”. Prečo nemáte ten spomínaný dobrý pocit?
Myslím si, že jednak všetko sa to robí neskoro, a nerozumiem ani tej podpore, ani tým peniazom. Jedna strana totiž hovorí, že v kreatívnom priemysle verejnosť stále vníma, že kultúra sú umelci. Umelci sú možno dvadsať percent z kreatívneho priemyslu, ostatní sú takpovediac remeselníci, robotníci ako napríklad kulisári, maskéri, osvetľovači, “debniari”, tí, ktorí riešia ťahanie káblov…
A pozrime sa na to cez matematiku. Ministerstvo vyčlenilo deväť a pol milióna eur. Na koľko ľudí vlastne? Ministerstvo hovorí, že ich je len okolo 80 000 a umelecké zoskupenia hovoria, že ich je 220 000. Tak si dajme taký stred – 120 000 ľudí. Veď to vychádza na 79 eur na osobu a sú bez práce už šesť mesiacov!
Len 79 eur? Uups. Všetko nasvedčuje totiž tomu, že, žiaľ, ani ďalších šesť mesiacov prácu mať nebudú…
No, a práve preto ja vôbec nerozumiem sume tej podpory. V stredu síce na vláde riešili nejakú grantovú schému a zjednodušenie procesu, ale ja stále neviem, čo môžu žiadať? A hlavne na základe čoho? Aké prepočty budú? Sú to nejaké helikoptérové peniaze alebo jeden dostane 50 eur a druhý 1500 eur? Podľa čoho, akého kľúča? Vôbec mi to nie je jasné.
Ministerstvo ale nevie, koľko ľudí pracuje v kreatívnom priemysle a preto sa budú vypĺňať nejaké dotazníky. Úprimne, ja si neviem predstaviť, kto bude dotazníkovo vyhovujúci a kto nie. Rozumiete tomu viac?
Nie, ja vôbec nerozumiem, ani k akému číslu sa chcú dostať a keby aj teraz začali robiť so Sociálnou poisťovňou nejakú databázu, to bude trvať rok. Preto to vnímam ako chaotické, nelogické.
Tých peňazí je zatiaľ málo.
Je ich žalostne málo. Neviem, či si to pracovníci kreatívneho priemyslu uvedomujú, ale môže im vyjsť aj 90 eur na osobu, ak by ich bolo okolo 200 000. Tiež nepoznám to číslo, koľko ich naozaj je.
Otázka tiež je, kedy sa začnú uvoľňovať.
Ja neviem, možno začnú rozpúšťať nejakú almužnu do konca roka, aby to marketingovo nejako ustáli, ale nebude to riešenie ani pre jednotlivcov, ani pre firmy, lebo mnohí ľudia v kreatívnom priemysle pracujú buď ako živnostníci, alebo majú eseročky.
Hovorí sa, že predvianočné mesiace sú pre kreatívny priemysel rovnako dôležité ako Vianoce pre obchodníkov, lebo vtedy zarobia na predvianočných akciách najviac peňazí, z ktorých potom vykrývajú aj hluché miesta v roku. Tento rok im rozhodne nepraje vzhľadom na opatrenia pre COVID-19, a je skutočne ťažké si predstaviť, z čoho majú tí ľudia žiť?
Október, november, december, Silvester a novoročné stretnutia sú pre kreatívny priemysel žatva. A to sa nebavíme ešte o výstavníctve, čo je tiež svojím spôsobom kreatívny priemysel. Grafici robia mnohé návrhy na akcie, hrá tam hudba, je tam zakomponovaných veľa umeleckých profesií, čo si bežne človek ani neuvedomí.
Zatiaľ to teda pozitívne nevyzerá. Veď aj štátu chýbajú základné údaje napríklad o počte ľudí, ktorým má byť pomoc adresovaná, my sme ich tu hádali, ale to je dosť kľúčový údaj pre formu pomoci.
To je však do istej miery aj chyba umelcov, pretože na Slovensku neexistujú odbory zamestnancov v kreatívnom priemysle. Keďže je to taká zvláštna skupina ľudí, ktorí keď je všetko ok, každý hrá na seba, každý je individualista, a keď príde ku krízovej situácii, sú doslova posraní. Keby existovali odbory, ktoré môžu mať pod sebou rôzne vetvy pracovníkov kreatívneho priemyslu – jednu zložku môžu mať umelci, jednu maskéri, jednu kameramani, jednu kostyméri a tak ďalej, a tak ďalej – bol by to taký zastrešený strom. Ak by ich tam bolo, ako oni tvrdia, 200 000 členov, tak by sa určite stali členmi tripartity a dnes by bol problém vyriešený, že kto je zamestnancom kreatívneho priemyslu a kto nie. Všetko by to mali podchytené odborové organizácie.
Keby boli členmi tripartity, mohli by ako odbory kreatívneho priemyslu ovplyvňovať aj legislatívu v rámci legislatívneho procesu, mohli by byť partnermi vlády a lobovať si za veci, ktoré by mali logiku, zmysel a ktoré by im pomohli.
V zahraničí sú takéto odbory bežné, existujú v Nemecku, v Spojených štátoch, vo Francúzsku…
Jedni z najsilnejších odborov, ktoré vnímam, sú odbory Hollywoodskeho filmového priemyslu. Kreovali sa ešte v 70.rokoch minulého storočia a presadili si veľmi veľa vecí vo filmovom priemysle, od minimálnych miezd až po to, že trebárs černosi nemôžu hrať len negatívne postavy, že vo filmoch musia hrať aj Aziati, takže to má skutočne veľký rozmer. Keby sa dali slovenskí zamestnanci kreatívneho priemyslu do takých odborov, ideálne už pred dvadsiatimi rokmi, dnes by nemali problém, ktorý riešia.
Takže umelci si za dnešný stav môžu podľa vás vlastne aj sami?
Od začiatku korony by komunikovali s vládou a každá vláda by sa posrala, keby za ňou prišli odbory, ktoré majú 200 000 členov. A to už nehovorím o umelcoch, ktorých vždy zneužijú v rámci politického alebo predvolebného PR a potom sa na nich vykašlú. Áno, môžu si sami za to, že to neboli 20 rokov schopní urobiť. Stále počúvame, že každá vláda sa na umelcov vykašlala a neriešila ich… Odborová organizácia, hoci to môže znieť sprofanovane, je spôsobom, ako neostať bokom a je to možnosť, ako ovplyvňovať celé to dianie.
Aby nám teda títo ľudia netrpeli chudobou a hladom, lebo tam naozaj podľa niektorých vyjadrení mnohí smerujú, keďže aj predtým zarábali tak, že sa nemohli rozhadzovať, čo majú robiť? Majú si nájsť iné zamestnanie? To tiež nie je jednoduché. Dá sa im poradiť niečo?
Väčšina z nich si nevie nájsť iné zamestnanie. Ťažko povedať, ako im poradiť. V časoch núdzového stavu veľa možností nie je. Môžu vytvárať tlak cez sociálne siete, ale myslím si, že teraz musia už len čakať, akú almužnu im táto vláda hodí a či je vôbec pani ministerka schopná niečo presadiť, lebo aj deväť a pol milióna, aj 50 miliónov je kameň v mori. Straty sú ďaleko väčšie, a vieme, že najbližšie chrípkové obdobie, a teraz nespochybňujem covid, potrvá od októbra do Veľkej noci určite, takže v tomto čase sa opatrenia neuvoľnia, nebudú akcie, nebudú koncerty… Iná vec je tá kultúra, ktorá patrí pod vyššie územné celky, mestá a obce, lebo tie sú zmapované do detailov. Tieto údaje musí ministerstvo mať za pol hodiny. Problém je, že vláda musí vedieť problém v prvom rade správne uchopiť.
Feďo trafil klinec presne pohlavičke, Keď sa tkzv “umelcom” ktorý sa veľmi radi “nezištne” politicky angažujú darí tak by konkurenta v branži dokázali v lyžičke vody utopiť, samozrejme liberálno-demokraticky a keď príde nejaký zádrheľ a peňazovody sa priškrtia, určite však niesu v tak zložitej na pomoc odkázanej sociálnej situácii ako bežný občan, sú medzi prvými ktorý natŕčajú kvázi prázdne dlane a žiadajú štát o kompenzácie. Pritom sú taký lakomý že niesu ochotný prispievať na chod a schopný takú organizáciu ktorá by ich zastrešovala v komunikácii so štátom založiť a udržiavať ju v akcie schopnom stave v stave núdze.
Comments are closed.