Iránske ministerstvo zahraničných vecí vypracovalo mierový plán na vyriešenie konfliktu v Náhornom Karabachu, informovala v pondelok agentúra Associated Press.
„Irán pripravil hlavné body plánu (…) po konzultáciách s oboma stranami konfliktu, Azerbajdžanom a Arménskom, ako aj so štátmi regiónu a susedmi a bude sa podľa tohto plánu riadiť,” uviedol hovorca iránskeho rezortu diplomacie. Detaily plánu Teherán nezverejnil.
Zástupca iránskeho rezortu zahraničných vecí vo svojom vyhlásení tiež vyzval strany konfliktu na zdržanlivosť a apeloval, aby nevykonávali bojové operácie v blízkosti hraníc s Iránom.
„Akákoľvek agresia proti hraniciam (iránskej) islamskej republiky, aj neúmyselná, je červenou čiarou, ktorá by sa nemala prekročiť,” uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí.
Agentúra AP pripomenula prípad z minulého štvrtka, keď bolo úlomkom mínometnej strely vystrelenej z územia Náhorného Karabachu, ktorý dopadol na iránske územie neďaleko hraníc s Azerbajdžanom, zranené šesťročné iránske dieťa. Poškodených bolo vtedy aj niekoľko budov. Irán v súvislosti s týmto incidentom varoval, že “nebude tolerovať” konflikt šíriaci sa až k jeho hraniciam.
Televízia al-Džazíra uviedla, že po opätovnom vypuknutí bojov v Náhornom Karabachu sa Irán ocitol v chúlostivej situácii. Teherán, ktorý sa v minulých desaťročiach pokúsil vyriešiť tento dlhotrvajúci konflikt diplomatickou cestou, sa naďalej snaží vystupovať ako sprostredkovateľ požadujúci okamžité prímerie a dialóg.
Irán rovnako rešpektuje viaceré rezolúcie OSN, ktoré stanovujú, že Náhorný Karabach – územie kontrolované etnickými Arménmi podporovanými Arménskom – je súčasťou Azerbajdžanu a že okupované azerbajdžanské územie sa musí vrátiť pod jeho správu. Irán, ktorý má okrem Azerbajdžanu spoločnú hranicu i s Arménskom, minulý týždeň Azerbajdžan ubezpečil, že uznáva jeho územnú celistvosť.
Zapojenie ďalších krajín do konfliktu o Náhorný Karabach a ich vzťahy s Iránom tento geopolitický problém ešte viac komplikujú, poznamenala panarabská televízia al-Džazíra, pričom pripomenula, že napríklad Izrael nadviazal úzke vzťahy s Azerbajdžanom a predáva Baku vojenské vybavenie.
Poradca azerbajdžanského prezidenta Hikmet Hadžijev minulý týždeň uviedol, že azerbajdžanské sily v konflikte používajú útočné drony izraelskej výroby. Arménsko v reakcii na toto tvrdenie odvolalo svojho veľvyslanca z Izraela.
Veľmi silným podporovateľom Baku je aj Turecko, pripomenula al-Džazíra.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý piatok uviedol, že Turecko vyslalo na Kaukaz sýrskych bojovníkov, aby v Náhornom Karabachu bojovali na strane Azerbajdžanu. Turecko i Azerbajdžan tieto obvinenia popierajú.
Arménsko má v najnovšom konflikte týkajúcom sa Náhorného Karabachu podporu Ruska i Iránu.
Al-Džazíra citovala iránskeho politika Mohammada Džaváda Džamálího, ktorý je presvedčený, že vzhľadom na rôzne a protichodné záujmy v regióne je riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu teraz ťažšie ako kedykoľvek predtým.
Boje v Náhornom Karabachu vypukli 27. septembra, pričom zo zodpovednosti za ich obnovenie sa Arménsko a Azerbajdžan obviňujú navzájom.
Terajšie boje sú najhoršie od 90. rokov minulého storočia, keď si konflikt vyžiadal 30.000 životov, pričom sa rozšírili za hranice Náhorného Karabachu. Vyvolali medzinárodné obavy o stabilitu južného Kaukazu, ktorým prechádzajú potrubia prepravujúce azerbajdžanskú ropu a zemný plyn na svetové trhy, približuje Reuters.
Podľa Náhorného Karabachu si najnovšie bojové operácie vyžiadali životy asi 220 príslušníkov karabašskej armády. Štátne arménske infocentrum uviedlo, že v regióne bolo zabitých aj 21 civilistov a 82 ďalších bolo zranených, informovala agentúra Interfax.
Azerbajdžanské úrady neuviedli podrobnosti o obetiach z radov príslušníkov ozbrojených síl, informovali však, že zabitých bolo 24 civilistov a ďalších 124 ich bolo zranených.
Náhorný Karabach sa odtrhol od Azerbajdžanu vo vojne koncom 80. a začiatkom 90. rokov. Žiadna krajina sveta ho však neuznáva ako nezávislý štát, a to ani Arménsko.
