Slovensko bude mať v najbližších rokoch od Európskej únie k dispozícii desiatky miliárd eur. Podľa analytikov by ich malo využiť na investície, ktoré pomôžu ekonomike zmeniť sa z montážnej dielne na hospodárstvo založené na vedomostiach a inováciách.
Slovensko má mať celkovo s nedočerpanými eurofondmi z aktuálneho programového obdobia, ďalším sedemročným rozpočtom na roky 2021 až 2027 a novým európskym Fondom obnovy k dispozícii vyše 40 miliárd eur. Krajina by tak mala priemerne ročne minúť na projekty rekordných viac ako šesť miliárd eur.
Národný plán obnovy, ktorý má Slovensko predložiť Európskej komisii, sa v súčasnosti dokončuje a pod palcom ho má Ministerstvo financií SR. Šéf rezortu Eduard Heger (OĽANO) avizoval, že prioritami sú školstvo, infraštruktúra so zameraním na zelenú ekonomiku, či digitalizácia. Hovorí aj o potrebe fiškálnych reforiem. Minister tvrdí, že vláda sa snaží urobiť plán obnovy tak, aby boli peniaze vyčerpané čo najefektívnejšie a s najväčšou pridanou hodnotou pre Slovensko.
Podľa analytikov VÚB banky by malo Slovensko investovať zdroje do premeny ekonomiky. Vidia na to niekoľko dôvodov. Slovensko v súčasnosti totiž dobieha pomalšie najvyspelejšie krajiny Európy v porovnaní s obdobím pred veľkou recesiou v roku 2009. Zhoršuje sa aj situácia ohľadom jednoduchosti podnikania.
„Slovensku tak hrozí ‘pasca stredných príjmov’, kedy krajina už ďalej najvyspelejšie štáty nedobieha, pretože nespĺňa parametre potrebné pre tzv. znalostnú ekonomiku. Teda najvyspelejšie hospodárstvo, ktorého rast je ťahaný inováciami, technológiami, a teda najvyššou možnou pridanou hodnotou vyplývajúcou z kvality ľudského kapitálu,” konštatujú analytici VÚB.
Problémom je aj slabé školstvo, nedostatok výskumu a vývoja. „Slovensko napríklad nemá ani jednu vysokú školu v rebríčku 500 najlepších univerzít sveta. Krajina má v priemere veľmi slabé výskumné inštitúcie, málo vedeckých publikácií v spolupráci so súkromným sektorom a nízke výdavky na vedu, výskum a vývoj,” upozornili analytici VÚB.
Nové znalostné hospodárstvo však potrebuje aj kvalitnú verejnú správu.
„Hospodárstvo nemôže fungovať bez spravodlivého a rýchleho vymáhania práva, nízkej miery korupcie, jednoduchšieho podnikania, rastu priateľskejšieho daňového mixu či dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Dôležité sú aj reformy penzijného systému, daní, zdravotníctva, justície či prokuratúry,” vymenúvajú bankoví analytici. Príkladom z praxe môže byť aj tzv. superodpočet zo základu firemnej dane, teda možnosť odpísať si výdavky na vedu a výskum až dvojnásobne.
„Túto možnosť mnohé firmy často využívajú aj na bežné investície, keďže chýba kontrola toho, čo možno presne považovať za skutočný výskum a vývoj, ktorý má byť zvýhodnený z peňazí daňových poplatníkov,” upozornili analytici.
Projekty by mali viesť najmä k udržateľnému rastu a zvýšeniu produktivity práce. „Jednotlivé projekty by sa mali zamerať na zvýšenie produktivity, napríklad v oblasti digitálnej infraštruktúry vrátane e-governance, na skvalitnenie dopravnej infraštruktúry, najmä železničnej a cestnej siete, na podporu prechodu od montážnych hál k výrobkom s vyššou pridanou hodnotou, na investície do výskumu a vývoja,” myslí si generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný. Rovnako je podľa neho potrebné zohľadniť, aby tieto projekty pomohli oblastiam, ktoré sú najviac postihnuté súčasnou krízou, ale mali by sa zamerať aj na nadmernú reguláciu niektorých sektorov, napríklad automotive.
Nutné je aj prehodnocovanie investícií. Viaceré zahraničné štúdie ukazujú, že jasle a škôlky môžu byť výhodnejšou investíciou ako napríklad stavanie diaľnic, potrebné je zamerať sa aj na marginalizované rómske komunity. Poukazujú na to pritom aj niektoré analýzy Útvaru hodnoty za peniaze.
Podľa analytikov VÚB si všetky plány budú vyžadovať silnú politickú podporu a jednotnú víziu.
„Ako ukazujú doterajšie skúsenosti s implementáciou odporúčaní revízií výdavkov, či čerpanie eurofondov z klasického rozpočtu Únie, oveľa náročnejšia ako príprava samotných reformných a investičných návrhov bude ich uvádzanie do života,” upozornili analytici VÚB. V tomto smere by podľa nich mohlo byť nápomocným oživenie iniciatívy za vzdelanostnú ekonomiku Minerva a rozšírenie Implementačnej jednotky pod Úradom vlády SR.
„Samotná povinnosť predložiť národné plány obnovy nezabezpečia vyššiu efektívnosť a kontrolovateľnosť čerpania zdrojov. Tú zabezpečí zapojenie odborníkov z rôznych oblastí národného hospodárstva do prípravy plánu a širšej diskusie o jeho jednotlivých projektoch, s cieľom dosiahnuť politickú zhodu o dlhodobej stratégii. Ak sa podarí dosiahnuť politickú zhodu, zvýši sa aj kontrolovateľnosť a efektívnosť využitia týchto zdrojov,” dodal Čarný.
