Ak Libanon nezačne s reformami, hrozia mu sankcie, upozorňuje Macron

0
Francúzsky prezident Emmanuel Macron odpovedá na otázky novinárov po stretnutí s libanonským prezidentom Michelom Aúnom na medzinárodnom letisku v Bejrúte 31. augusta 2020. Foto: TASR/AP

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok v Bejrúte upozornil, že niekoľko nasledujúcich týždňov bude pre Libanon kľúčových. V prípade, že libanonskí politici nebudú schopní presadiť potrebné reformy, krajine podľa neho hrozia sankcie, píše agentúra Reuters.

Macron je v Libanone na už svojej druhej návšteve od výbuchu v bejrútskom prístave.

„Je to posledná šanca pre tento systém,” povedal Macron pre spravodajský portál Politico.

Macron ďalej uviedol, že od libanonských politikov očakáva “seriózne záväzky” vrátane usporiadania parlamentných volieb v rozmedzí nasledujúceho pol roka až roka.

V prípade, že sa tak nestane, krajina a jej lídri môžu čeliť sankciám vrátane pozastavenia finančnej pomoci.

Macron takisto oznámil, že v polovici októbra chce v spolupráci s OSN zorganizovať medzinárodnú konferenciu s cieľom pomôcť krízou zmietanej krajine.  

V utorok sa francúzsky prezident zúčastnil slávnosti pri príležitosti stého výročia založenia tzv. Veľkého Libanonu, ktorý bol od roku 1920 súčasťou Francúzskeho mandátu Sýrie a Libanonu. V rámci ceremónie Macron zasadil cédrový strom – národný symbol krajiny zmietajúcej sa v najväčšej kríze od občianskej vojny v rokoch 1975 – 1990.

lebanon, flag, national
Foto: Pixabay

Elyzejský palác vo vyhlásení uviedol, že céder vyjadruje “(francúzsku) dôveru v budúcnosť Libanonu”.

Macron do Bejrútu priletel v pondelok krátko po tom, čo libanonský prezident Michel Aún poveril zostavením vlády Mustafu Adíba (48), ktorý doteraz zastával post veľvyslanca Libanonu v Nemecku.

Mohutný výbuch, ku ktorému došlo 4. augusta v prístave v libanonskej metropole Bejrút, si vyžiadal 190 obetí na životoch a viac ako 6500 zranených. Tri osoby sú stále nezvestné.

Svetová banka v pondelok oznámila, že výbuch v Bejrúte spôsobil škody na infraštruktúre a hmotnom majetku až do výšky 4,6 miliardy dolárov (3,85 milióna eur).

- Reklama -