Právnik Drgonec: Koalícia buduje policajný štát. Je to z neznalosti alebo arogancie, či cielene zneužívajú koronavírus?

Koaliční poslanci chcú prelomiť veto prezidentky pri  vrátených zákonoch. Právnika, bývalého sudcu Ústavného súdu Jána Drgonca to neprekvapuje. Vládna koalícia sa totiž podľa neho správa ako utrhnutá z reťaze.  Čo však problém je, že „oslabuje štát, ktorý nie je policajný, na budovanie policajného štátu”.  Drgonec sa zamýšľa, či to robia z absolútnej neznalosti, dokonalej arogancie, alebo sa snažia úmyselne zneužiť celú fázu opatrení proti koronavírusu na presadzovanie policajného štátu.

Parlament bude čoskoro opäť riešiť zákony, ktoré im vrátila prezidentka Zuzana  Čaputová. Predseda národnej rady Boris Kollár avizoval, že sa tak stane už 1. alebo 2. septembra. Medzi koaličnými poslancami je podľa neho zhoda prelomiť veto prezidentky. Okrem novely o prokuratúre je mimoriadne dôležitá aj vrátená novela zákona o elektronických komunikáciách. Na jej základe by Úrad verejného zdravotníctva SR mohol získavať od operátorov telefónne čísla ľudí, ktorí sa nachádzajú  v tzv. červených krajinách. Ľudia by tak boli bez ich súhlasu lokalizovaný štátom, čo je riadny a podľa viacerých, vrátane prezidentky, hlavne protiústavný zásah do súkromia. Pán Drgonec, čo hovoríte na to, že koalícia chce veto prelomiť?

Pokladám za samozrejmé, že vládna koalícia potvrdí ten zákon, lebo sa správa ako utrhnutá z reťaze. Dúfam, že prezidentka to na Ústavný súd dá. Prikladám k téze o  nesúlade s Ústavou SR ešte aj tú skutočnosť, že ten zákon porušuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv. 

Prezidentka upozorňuje aj na to, že ľudia by mohli potom žalovať štát a žiadať odškodné.

Poznám tento argument, ale myslím, že tu je niekoľko ešte oveľa závažnejších skutočností,  než táto “podružnosť”. My máme na Slovensku za samozrejmé, že právo sa vysvetľuje, ako si kto zmyslí, ako mu vyhovuje a podľa toho, akú má silu na to, aby si pretlačil, čo sa mu hodí. To je absolútna obludnosť, pretože právo má svoje zákonitosti, má svoje pravidlá.  Teda má to fungujúce právo, teda právo, ktoré sa nezneužíva.

A v takom práve má všetko svoj účel. Ak sa to použije v rozpore s tým účelom, tak je to protiprávne, protiústavné použitie akej-takej právnej úpravy. Keď hovoríme o práve na súkromie, lebo o tom hovoríme v súvislosti s činnosťou Úradom verejného zdravotníctva SR a to je skutočnosť, že právo na súkromie je svojím účelom, svojou podstatou antitotalitné právo, ktoré má chrániť pred metódami policajného štátu alebo pred policajným štátom. To, čo robí vládna koalícia, je, že oslabuje štát, ktorý nie je policajný, na budovanie policajného štátu. A tam je otázka len to, či to robí z absolútnej neznalosti, dokonalej arogancie, alebo to robí úmyselne, že sa snaží zneužiť celú fázu opatrení proti koronavírusu na presadzovanie policajného štátu.

Ten posledný variant znie skutočne príšerne. 

To aj je príšerné. Najstrašnejšie na tom je, že poslanci možno budú zámerne hlasovať za to, aby zákon zostal taký, aký je, aby im vytváral právny základ pre policajný štát.  

V prípade, že poslanci schvália vetovaný zákon a prezidentka sa obráti na Ústavný súd, ten môže účinnosť zákona pozastaviť až do rozhodnutia, je to tak?  

To je vec rozhodnutia Ústavného súdu. Zrejme taký návrh dostane a dúfam, že rozhodne v prospech pozastavenia účinnosti zákona, ale istota do rozhodnutia nie je.

Ďalšia vec, ktorá sa prevalila minulý týždeň – exminister spravodlivosti Gábor Gál, ktorý predkladal novelu protischránkového zákona, ani nie pol roka po odchode z funkcie zastupuje schránkovú firmu Digital Floor Ltd, ktorá žiadala od Slovenského pozemkového fondu skoro 100 miliónov eur v troch konaniach. 

(sarkastický smiech) Tam je možná ešte aj taká perlička, že pán minister ten zákon, ktorý predložil, ten návrh predložil preto, aby to vyhovovalo týmto žalobám. Proste, zámerne vychádzal v ústrety požiadavkám, ktoré poznal v čase predkladania novely zákona. 

Ani nestrašte, toto je najhorší scenár, najhoršia možnosť, ktorá človeku napadne.

Samozrejme, že takáto možnosť môže existovať. A v právnej kultúre tohto spoločenstva by to nebolo, si myslím, nič výnimočné.   

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková reagovala na túto skutočnosť tak, že podľa nej by bolo vhodné, aby aj po odchode z funkcie boli bývalí ministri takpovediac kompaktní s ideami, ktoré mali vo funkcii. Tu sa to nestalo.

Dobre to znie, ale pani ministerka zabúda na jednu okolnosť, že okrem týchto všeobecných kecov je jej úlohou skvalitňovať právny poriadok. Čiže jej úlohou by malo byť, že predloží návrh zákona, ktorý by zabezpečoval, že sa to nestane. Nie hovoriť v rovine nejakého  morálneho odsúdenia alebo dokonca ani nie odsúdenia, skôr nesúhlasu. 

Parlament sa bude zaoberať aj zákonom o občianstve, ktorý rozširuje možnosti viacerých občianstiev pre jedného človeka. Predkladal ho Ondrej Dostál (SaS) spolu s kolegami zo SaS a má podporu napríklad aj poslanca Benčíka zo Za ľudí. Registrujete to? 

Ten zákon nemá koncepciu zdravého rozumu. Otázka občianstva je dvojvrstvová. V prízemí ide o postavenie radového občana, ktorý žije v dedine na východnom Slovensku a má dôvody, aby si pridal k slovenskému občianstvu trebárs ukrajinské, maďarské alebo nejaké iné občianstvo. Radový občan môže mať dôvody, ktoré súvisia trebárs s exkluzivitou niektorých predmetov alebo s koncepciou vlastníckeho práva. 

Ale – na druhom poschodí, štátne občianstvo je o prístupe k ústavným funkciám. Vo vzťahu k ústavným funkciám je to o tej možnosti, že trebárs hlavou SR sa stane nie etnický Maďar, ale Maďar so štátnou príslušnosťou, lebo dvojité štátne občianstvo mu to umožní. To isté sa týka sudcov Ústavného súdu, členov vlády, a proste v extrémnom prípade NR SR, Ústavný súd SR, prezident SR, to všetko budú funkcie obsadené dvojitými štátnymi príslušníkmi, etnickými Maďarmi.

Mám trochu pochybnosti, že je to dobré riešenie z hľadiska fungovania štátu a že to je to riešenie, ktoré by sme mali presadzovať. Inak povedané, otázku prístupu k ústavnej funkcii a straty ústavnej funkcie by sme mali najskôr vyriešiť v Ústave SR a až potom riešiť otázku štátneho občianstva. Dokiaľ sa to rieši formou takého v podstate smiešneho kroku, týchto nejakých buď veľmi nekvalifikovaných, alebo veľmi zákerných poslancov, tak to je väčšia tragédia ako to ohrozovanie práva na súkromie.