Ondrejcsák o vyhostení ruských diplomatov/agentov: Nenecháme, aby nám skákali po hlave. Slovensko nie je ruská gubernia

„Ukázali sme, že nenecháme, aby nám skákali po hlave,” hovorí pre ParlamentnéListy.sk o vyhostení ruských diplomatov zo Slovenska bývalý štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák. Slovensko podľa neho našťastie nie je ruská gubernia a ani protektorát, kde si môžu robiť, čo chcú.

Slovensko vyhostí tento týždeň až troch ruských diplomatov, respektíve členov tajných služieb, ktorí používali diplomaciu ako krytie. Zneužili vydané víza na slovenskom generálnom konzuláte v Petrohrade pre Rusa Davydova, ktorý sa vďaka nim dostal do Schengenu a v Berlíne spáchal vraždu. Aký je váš pohľad na túto kauzu? Falošní diplomati, falošné víza, zneužité Slovensko…?

Slovensko, respektíve slovenské inštitúcie boli zneužité na prípravu zločinu v Nemecku. Myslím si, že nastala primeraná reakcia sebavedomého a suverénneho členského štátu Európskej únie a NATO. Ukázali sme, že nenecháme, aby nám skákali po hlave.

Navyše vyhostení ruskí “diplomati”, teda agenti, evidentne nevykonávali svoju činnosť na Slovensku v súlade s medzinárodnými normami a zvyklosťami. Dlhodobo. Slovensko našťastie nie je ruská gubernia a ani protektorát, kde si môžu robiť, čo chcú.

V diplomatickej reči sa považuje vyhostenie diplomata za ako závažný akt?

Vyhostenie diplomata je silnou reakciou.To, že sme vyhostili až troch, bola veľmi silná a jednoznačná reakcia. Navyše všetci vieme, že tí, ktorí boli vyhostení, neboli klasickí diplomati, ale spravodajcovia s diplomatickým krytím. Takže toto vyhostenie vidím ako absolútne správny krok ministerstva zahraničných vecí.

Ľutujem iba, že sme takto nedokázali reagovať na kauzu Skripaľ pred niekoľkými rokmi, keď ruskí agenti spáchali atentát na území nášho spojenca, Veľkej Británie a my sme vtedy s Britmi neprejavili solidaritu. Našťastie, teraz sa to v prípade ďalšieho dôležitého spojenca, Nemecka, už nestalo.

Ako toto vyhostenie môže poznačiť vzťahy Slovenska s Ruskom?

Rusko si musí uvedomiť, že ako každý iný štát vo vzťahu k Slovensku, musí dodržiavať medzinárodné právo a zaužívané normy medzinárodných vzťahov. To znamená, že napríklad nemôže zneužiť inštitúcie Slovenskej republiky na nepriateľské aktivity v Nemecku či inde. Čiže v tomto kontexte sú kroky nášho ministerstva absolútne primerané.

V krátkodobom horizonte to môže spôsobiť určitý “šum” vo vzťahoch s Moskvou, ale keďže Moskva veľmi dobre vie, že prekročili červenú čiaru, dlhodobo to nemusí mať výrazný vplyv na bilaterálne vzťahy.

Ako aj naše ministerstvo zahraničných vecí napísalo, máme záujem o konštruktívne vzťahy s Ruskom, ale na to treba, samozrejme, dvoch. Ak sa Rusko bude správať voči Slovensku normálne a férovo, nevidím dôvod, aby tie vzťahy boli zlé.

Je to výnimočná udalosť, alebo je to – nazvime to – “primerané dianie” v medzinárodných vzťahoch?

Stáva sa to, hoci nie je to každodenný jav, samozrejme, je to vážne varovanie. Spomeňme si na kauzu Skripaľ, keď Rusi vykonali v podstate útok na britskej pôde, tak v podstate všetky členské štáty EÚ a NATO vyhostili ruských akože diplomatov na znak solidarity s Britmi. My sme vtedy pre SNS nemohli toto urobiť, respektíve až následne o niekoľko mesiacov neskôr.

Čiže v špecifických prípadoch sa to považuje za primeraný krok. Takýmto spôsobom sa dáva najavo, že jednoducho máme seriózny problém s tým, ako sa daný štát voči nám správa, v tomto prípade teda Ruská federácia.

Vy sám ste mali v minulosti konflikt s Ruskom, pre váš text o anexii Krymu poslali na Slovensko protestnú nótu.

Bol to absolútne štandardný článok pri príležitosti 5. výročia anexie Krymu, opísal som, čo sa stalo, v podstate faktograficky. Navyše to bolo absolútne v súlade s oficiálnymi stanoviskami slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, so stanoviskami EÚ a NATO. Ruská ambasáda v Bratislave na to reagovala absolútne neprimeraným spôsobom. Oni začali kádrovať slovenských politických predstaviteľov, veď som bol vtedy štátnym tajomníkom ministerstva obrany, kto môže a kto nemôže byť predstaviteľom Slovenska. Preto to nebol spor Ondrejcsák – Ruská federácia, ale zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska.

Neprehĺbi sa týmto vyhostením delenie spoločnosti medzi tými , ktorí podporujú orientáciu krajiny na Západ a tými, ktorí na Východ?

Toto nie je krok voči Rusku ako krajine, ale voči konkrétnemu kroku ruskej politiky. Ja určite nemám nič proti Rusku ako krajine, ja mám rád ruskú kultúru, pravidelne čítam ruskú literatúru, viem po rusky a hovorím rád po rusky. Preto treba oddeliť Rusko od konkrétnych krokov zahraničnej alebo bezpečnostnej politiky, ktoré sú problematické alebo až neakceptovateľné. Ministerstvo zahraničných vecí to dobre vysvetľuje, presne v tomto duchu.