Žitný o posune v kauze Kyselica: Matovič má hlúpe reči a vládni poslanci si chránia zadky

1
Milan Žitný (Autor: Milan Žitný)

Pán Kyselica nemal nastúpiť do parlamentu, mal sa vzdať mandátu, je presvedčený bezpečnostný analytik Milan Žitný. Kauza Lukáša Kyselicu je už na prokuratúre, ale podľa Žitného je už vlastne  ukončená. „Nevysielame do spoločnosti jasné signály, že odtiaľ potiaľ,” uviedol Žitný pre ParlamentnéListy.sk. A prečo nazval premiéra Matoviča hlúposráčom?

Tomáš Drucker podal vo štvrtok (6. 8.) podnet na generálnu prokuratúru v súvislosti s výrokmi premiéra Matoviča, aby sa preskúmalo, či nedošlo k spáchaniu viacerých trestných činov. Mimoparlamentné Progresívne Slovensko zas žiada Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, aby zbavil Kyselicu mlčanlivosti. Ako to vidíte, že sa to môže skončiť? 

Osobne si myslím, že kauza je už ukončená. Jediné, čo sa ešte malo stať, tak pán Kyselica nemal nastúpiť do  parlamentu, to znamená, mal sa vzdať mandátu. Ak nie je spôsobilý pre funkciu štátneho tajomníka ministerstva vnútra, z tých konkrétnych dôvodov nie je spôsobilý ani pre výkon funkcie poslanca. 

Čím to je, že nie všetci politici to tak vnímajú? Prečo sa niektorí tvária, že vyvodenie politickej zodpovednosti spočíva v odstúpení z postu tajomníka a poslaneckého mandátu sa vzdať netreba? Z akých dôvodov zaujímajú taký nelogický postoj

Pokiaľ ide o koaličných poslancov, je to pochopiteľné, chránia člena koalície. Vždy má prednosť v takýchto prípadoch súdržnosť koalície pred robením si problémov vo vlastných radoch. O nejaký čas sa to totiž môže stať niekomu inému, nejaký kapric, a zase by nepodržali jeho, takže si chránia zadky navzájom.

Napriek tomu v demokratických krajinách sa, predpokladám, považuje niečo podobné za škandál, ak niekto súbežne kandiduje za poslanca, a zároveň robí potichúčky pre tajnú službu ministerstva obrany.

Tento človek by už nemal byť v žiadnych politických kruhoch, nemal by sedieť v žiadnom parlamente. Diskvalifikoval sa veľmi vážnym spôsobom, to je nezlučiteľné. 

Lukáš Kyselica skladá 20. 3. 2020 poslanecký sľub: Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Vtedy netušil, že o päť mesiacov neskôr sa prevalí, že kandidoval nie ako exvyšetrovateľ Gorily, ale ako vojenský tajný. Foto: TASR

Aké vidíte riziká pre budúcnosť, ak to teraz prejdeme pasívnym mlčaním?

Každý prípad, ktorý sa takto odohrá a nedorieši, je istým spôsobom precedensom. Ak je toto dovolené, aj iné veci sú dovolené. Takže je to také benevolentné pristupovanie k vážnym veciam, nivelizovanie hodnôt, to znamená, že nechceme príliš veľa od prostredia, ktoré sme si zvolili, sme radi, že aspoň nejaké tam je, a neškrabme si to a až potom, keď  sa zase raz stane niečo brutálne, tak sa na niečo odhodláme. Ale nie sme schopní riešiť tieto veci, pokiaľ nemajú brutálny priebeh. 

Aká môže byť asi tak dôvera v takého politika a jeho straníckych, problém nevidiacich kolegov z pohľadu štandardného človeka? Teda človeka žijúceho v tejto krajine, ktorý chodí do práce, plní si povinnosti, je zodpovedný a raz za štyri roky dá hlas vo voľbách politikom, ktorí mu majú vytvárať dobré podmienky na život? Taký človek mohol krúžkovať Kyselicu, ktorý síce reálne nič v Gorile  nevyšetril, ale urobila sa okolo neho marketingová gloriola úspešného vyšetrovateľa a teraz toto? Dôvera je v politike dosť kľúčová predsa…

Drvivá väčšina ľudí si, myslím, to nevie ani vyhodnotiť, nevníma to a to je na tom to zlé podľa mňa. Pokiaľ sa ale nevyšle jasný signál, že tak toto je neprípustné, tak tí ľudia, ktorí nie sú denne zavalení politickými udalosťami a nesledujú politiku veľmi podrobne, nepoznajú ústavu a vidíme aj na mnohých politikoch, že ju neovládajú a že im je “šumafuk”, tak potom tí ľudia nevidia dôvod ani v iných veciach vnímať ich ostro a vyhranene a nejako ústavne rigidne. To je aj ten precedens, ktorý také niečo spôsobuje. Nevysielame do spoločnosti jasné signály, že odtiaľ potiaľ. Toto sa môže a toto je už za hranou. A toto sa deje 30 rokov, to prostredie takých neurčitých kontúr, ktoré nie sú veľmi jasné, nie sú veľmi zreteľné a preto aj tá spoločnosť je taká biedna, na čo sa tu stále nadáva, že koho si tu volíme, ale veď to je vaša chyba, neviete si  ybrať… Je to preto, že tie vzory nie sú dostatočne vyhranené. Ak je možné, že je Boris Kollár predsedom parlamentu, tak to je dôkaz devalvácie hodnôt.

Tu by som ešte spomenula vyjadrenie ústavného právnika Jána Drgonca  pre ParlamentnéListy.sk. Povedal, že ak sa toto nebude riešiť, tak čisto hypoteticky sa môže stať, že raz bude parlament plný len ľudí z tajných služieb aj zo zahraničia, lebo parlament bol vždy v centre záujmu týchto organizácií. Lenže potom by sme asi ťažko mohli chcieť, aby títo ľudia zastupujúci záujmy niekoho iného, hájili v prvom rade záujmy občanov.  

Tomuto záujmu sa nikdy vyhnúť nedá, ale to je už úloha bezpečnostných zložiek štátu,  aby dokázali v prípade, že by sa také niečo dialo, zachytiť tieto signály. Ale hovorím, vždy sa tomu stopercentne vyhnúť nedá. Záujem cudzích, nie veľmi priateľsky naklonených spravodajských služieb je pochopiteľný, vždy bol a je prítomný a nemôže to byť inak, ale  pokiaľ sa také niečo stane, ťažko tomu zabrániť, ak sa to robí opatrne z druhej strany. 

Ale práve preto mala byť táto kauza riešená inak a nie devalvovaná na prístup, že všetko je v poriadku.

Iste, bezpochyby. Už len to, že človek, ktorý zlyhal a musel preto odísť z vysokej funkcie, je spôsobilý na výkon prakticky ešte dôležitejšej funkcie, pretože poslanec je stále viac než štátny tajomník. Štátny tajomník musí počúvať, keď si ho zavolajú na výbor, musí počúvať, musí zniesť kritiku. A dnes je pán Kyselica v pozícii, že môže kritizovať štátneho tajomníka alebo dokonca ministra vnútra. Ak  by k takému niečomu naozaj došlo, je to nenormálny stav. Jednoznačne, ak nie je niekto spôsobilý pre výkon funkcie štátneho úradníka, nie je spôsobilý pre výkon funkcie poslanca. Poslanec je viac. 

Premiér Matovič nevysvetlil a už asi ani nikdy nevysvetlí, prečo nazval Kyselicu hrdinom. Rozumiete, čo myslel tým hrdinstvom? 

Ja by som odpovedal jeho jazykom. Pán Matovič je hlúposráč a netreba sa zaoberať jeho  hlúpymi výrokmi. Ináč to okomentovať neviem, je to adekvátne jeho mentálnemu stavu. (Premiér Matovič nazýva svojich kritikov cez sociálne siete “múdrosráčmi  s farizejskými rečami” – pozn. redakcie)

Čisto vo všeobecnosti, to aj psychológovia hovoria, nesnažte sa pochopiť nenormálnych, narušených ľudí, nikdy sa to normálnemu človeku nepodarí. 

Tak. A budem citovať Milana Kunderu z jednej poviedky z jeho zbierky Smiešne lásky, kde je dialóg dvoch mužov. Jeden vysvetľuje druhému: „Nemôžeš komunikovať s bláznom,  pretože musíš prijať jeho komunikačný kód, ktorému normálny človek nerozumie. Akonáhle prijmeš ten kód a začneš s ním komunikovať, sám sa stávaš bláznom.” A toto podľa mňa  platí na príklad slovenského premiéra. 

- Reklama -

1 komentár

  1. Presne tak. Teraz sa dá iba s ním súhlasiť. Žit_ný teraz naložil Mat_ovičovi čo sa len na neho vošlo!!! Ki_selica nemá čo hľadať v parlamente!!! Dostal sa tam podvodom!!! Dokonca možno bol spáchaný aj trestný čin. To by mali teraz preveriť chlapci z NAKA!!! Tak, že tak!!! Mysleniu zdar modré trubky!!!

Comments are closed.