Kyselica ako poslanec? Potom sa môže prihodiť aj to, že celý parlament bude plný len tajných. Čo na to Ústava SR? Odpovedá právnik Drgonec

0
Ján Drgonec. Foto: TASR

Lukáš Kyselica, ktorý sa ako bývalý vyšetrovateľ Gorily dostal do parlamentu, si mieni uplatniť poslanecký mandát, hoci sa prevalilo, že v čase, keď kandidoval, nebol len exvyšetrovateľ Gorily, ale hlavne pracoval pre Vojenské spravodajstvo.  „Mám mandát od voličov,” vyhlásil Kyselica. Vaše reakcie? „Ty špina” alebo „Ako môže takto zdiskreditovaný sedieť v parlamente?”, alebo „Voliči, ktorí mu dali vo voľbách svoj hlas, netušili, kto to v reáli je…”, ďalší komentár „Výsmech občanom a voličom” a ďalší „Nemá tam čo hľadať!” Tak vyzerala drvivá väčšina vašich reakcií. Čo na to hovorí expert na ústavné právo Ján Drgonec? Je to normálne a možné? „Pri takejto praxi sa nám môže prihodiť aj to, že celý parlament bude  plný len tajných, že tam nebude v konečnom dôsledku vôbec nikto ďalší,” hovorí Drgonec pre ParlamentnéListy.sk.

Veľkou témou uplynulého týždňa, ktorá sa ešte neskončila, je Lukáš Kyselica a jeho návrat do parlamentu po prevalení sa škandálu, že počas predvolebnej  kampane v tričku OĽaNO bol vlastne vojenským tajným. Vyvodil vraj politickú zodpovednosť, keď sa vzdal funkcie štátneho tajomníka. Premiér Matovič vyhlásil, že ho považuje za hrdinu. Generálporučík Macko odkazuje Matovičovi, nech je ticho, lebo skončí s putami, ak o tom vedel… Ako to vidíte vy z pohľadu morálky a zákona? Je možné, aby bol takýto človek poslancom? 

Kauza Kyselica má množstvo aspektov. Jednak by som povedal – morálne, a tam by som začal otázkou: Čo robil Lukáš Kyselica? Donášal? Udával? Čo z toho pokladá premiér za hrdinstvo? Dozvedel sa Kyselica pri plnení svojich tajných úloh niečo o Matovičovi? Čosi, čo je lepšie využiť inak ako zverejnením? Proste to je príklad ako štátny režim musí fungovať v jednote dodržiavania morálnych pravidiel a dodržiavania právnych pravidiel, lebo keď sa niečo z toho poruší – a v tomto prípade sa podľa mňa nedodržiavajú ani morálne, ani právne pravidlá – vzniká tá situácia, ktorá vzniká. Faktom by malo byť, že budeme mať tajného v parlamente. To je vec, ktorá je oveľa vážnejšia ako trestná činnosť páchaná porušením autorského zákona, o ktorej sme sa bavili v posledných troch až štyroch týždňoch. 

Nuž, a toto je tá otázka – ak aj morálka zlyhá, čo na to  hovorí zákon? Môžeme mať parlament plný falošných politikov, ktorí sú v skutočnosti dosadení rôznymi tajnými službami a presadzujú ktovieaké, len určite nie svoje a voličské záujmy?

Prečítam vám niečo z ústavy. Podľa článku 77 odsek 1 funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl,  príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.  

Problém bude zrejme s tými príslušníkmi ozbrojených síl a ozbrojených zborov, predpokladám?

Podľa všetkého Kyselica sa stal ako tajný poslancom národnej rady, teda porušil Ústavu SR, lebo sa v súlade s ústavou poslancom stať nemal. To hovorím o začiatku, v čase hneď po voľbách. Teraz sa do parlamentu zase vracia, možno stále ako tajný, teda stále v rozpore  s Ústavou SR. Po ďalšie tento štát má veľmi bohaté tradície policajného štátu. To nie je novinka, hovorili sme o tom veľa v 90. rokoch minulého storočia, ale je jasné, že záujem tajných služieb, spravodajských služieb a tajnej polície o parlament ostáva zachovaný. Myslím si, že by sa mala riešiť aj otázka zániku poslaneckého mandátu u ľudí, u ktorých sa ukáže väzba na tajné zložky. To je vec, ktorá by sa mala v tomto prípade prešetriť. 

V piatok zasadal k tejto veci branno-bezpečnostný výbor, nedopracovali sa k ničomu, o ničom sa nerozhodlo, lebo po desiatich minútach sa poslanci stotožnili s Kyselicom, že nie sú kompetentní rozhodovať. Sledovali ste to?

To, čo sa udialo, je fraška. Príslušný výbor popiera svoju právomoc a je úžasne spokojný, že on nič nemôže… Ale hlavne v absolútnom vyjadrení pri takejto praxi sa nám môže prihodiť aj to, že celý parlament bude plný len tajných, že tam nebude v konečnom  dôsledku vôbec nikto ďalší. Úlohou ústavného textu je upraviť závažné situácie, ku ktorým môže dôjsť. Keď sa tu hovorí o novelizácii ústavy, toto je názorný príklad veľmi vypätého  problému, ktorý by sa novelizáciou ústavy mal vyriešiť tak, aby sa znemožnilo trvanie poslaneckého mandátu u osôb, u ktorých sa dokáže spolupráca s tajnou políciou a spravodajskými službami. Poznamenávam ešte toľko, že my dnes máme v parlamente ľudí, ktorí prišli z cudziny, poslancami sa stali po rokoch života v zahraničí. Takže je tu aj možnosť, že zo zahraničia pošle tajná služba svojho človeka, aby sa stal poslancom, čo už je, samozrejme, úplne proti zdravému rozumu.

- Reklama -