Rekordný balík peňazí z Európskej únie vzbudzuje oprávnené pochybnosti o efektívnosti ich využitia. Ako uviedol pre ParlamentnéListy.sk Juraj Mesík, analytik globálnych trendov a rizík, „vratká stabilita koaličných vlád roky stojí na tom, komu sa prihrá aký štátny kšeft alebo výnosný post”. Poradí si Slovensko s týmito peniazmi a investuje ich inteligentne? Aj o tom je rozhovor s Mesíkom.
Slovensko by malo ročne minúť na projekty v rokoch 2021 až 2017 vyše šesť miliárd eur. Je to absolútne rekordná suma, za ktorú sa už skutočne dá niečo poriadne urobiť. Čo na to hovoríte?
Smutné je, že jediné, čo nás na tom zaujíma, je, koľko peňazí sme z EÚ znovu vydojili. A ešte sa aj bijeme do pŕs, ako veľa sa podarilo. Nikto si tu nekladie otázku: „A kedy Slovensko bude niekoho finančne podporovať?“ Správame sa ako žobráci a ešte sme na to hrdí! No ale takí stále sme… Tak k tým ťažko „vybojovaným“ miliardám: Už ich len inteligentne použiť a čo najmenej z nich rozkradnúť. To sú 30 rokov dva zásadné problémy Slovenska – nekompetentné rozhodovanie a masívna korupcia. O tom, ako chce vláda tie peniaze inteligentne použiť, zatiaľ počujeme len bežné frázy. O tom, ako zabrániť rozsiahlej korupcii pri ich využití, zatiaľ nepočujeme nič. Zatiaľ niet čo hodnotiť. Ale čo-to nám dá tušiť už vývoj v nasledujúcich týždňoch, keď sa má pripraviť plán na využitie tejto záplavy peňazí.
Prezidentka Zuzana Čaputová už vydala vyhlásenie, aby nebolo jediným cieľom minúť peniaze, ale ich najmä zmysluplne využiť. Tu by mohol byť, ako sa hovorí zakopaný pes, lebo vieme, že na Slovensku nie sme práve najtransparentnejší pri používaní verejných zdrojov, a aby sme teraz nerozhadzovali nesystémovo kade- tade… Vidíte tu isté riziká?
Pani prezidentka má pravdu. Ale nie je to len problém tejto vlády – je to problém už pomaly dvoch generácií slovenských politických elít. Skvelé príklady sú stav nášho školstva – spomínate si, že už pred vari 20 rokmi sme mali podpredsedu vlády pre znalostnú ekonomiku? Ha-ha. Alebo stav starostlivosti o zdravie ľudí: schválne nehovorím o zdravotníctve, lebo to je u nás skoro celé o chorobách a chorých ľuďoch, nie o zdraví! A ak chcete niečo hmatateľnejšie, pozrite sa na nekonečnú ságu diaľnice do Košíc: sľubovali ju celé zástupy premiérov, ale je to len jeden megatunel vedúci z vrecka štátu do vreciek stavebných firiem a ich majiteľov. A generátor štátneho zadlženia. Zmeniť toto nehorázne plytvanie predpokladá nielen akú-takú poctivosť, ale aj kompetentné rozhodovanie.
Vráťme sa k číslam – ročne vyše šesť miliárd eur, to je obrovský nieže balík, ale bal peňazí určených pre túto krajinu. Začnú sa hlásiť aj tí, ktorí doteraz nič nepotrebovali. Ako sa to dá vôbec ustriehnuť, tá účelnosť?
Tam, kde sú peniaze, sú vždy aj tí, čo ich veľmi, veľmi potrebujú. Ako sa peniaze potom použijú, je u nás spravidla otázkou ostrých lakťov, demagógie a korupcie. Technicky je, samozrejme, možné tunelovanie peňazí k vplyvným záujmovým skupinám – napríklad betonárom ciest, nemocníc, národných štadiónov pre všetko možné a nemožné, drevorubačom, znečisťovateľom prostredia rôzneho typu – do istej miery obmedziť.
Ale na to je potrebná silná politická vôľa. Žiaľ, Slováci pravidelne navolia do parlamentov kopec poslancov, ktorí sú tam presne preto, aby využili politiku na osobné obohatenie. A netýka sa to len tej či onej strany – ide to naprieč mnohými stranami, niekde viac, inde menej. Vratká stabilita koaličných vlád potom stojí na tom, komu sa prihrá aký štátny kšeft alebo výnosný post. To nie je len slovenské špecifikum – v Afrike som videl množstvo podobných krajín a je ich aj plný Balkán či východná Európa. Tento štát vznikol na idei privatizácie „enem pro nás a naše dýtka“ – a štáty vraj žijú na ideách, ktoré stáli pri ich zrode.
Slovensko malo doteraz problémy s čerpaním eurofondov, nestíhali sme čerpať ani nižšie sumy, krajina pritom financie potrebuje. Rozumiete tomu?
Do istej miery áno: vlády a jednotlivé rezorty vytvorili nesmierne zložité procesy získavania prostriedkov tak, aby sa k nim v podstate nemohol dostať skoro nikto, okrem veľkých hráčov so silným aparátom profesionálnych dojičov eurofondov a s konexiami na príslušných ministerstvách a v príslušných stranách. Osobne sa úprimne čudujem každému slušnému človeku, kto sa o prostriedky z našich verejných zdrojov niekedy snažil. Masívna byrokracia vytvorila zložité mútne vody pre žralokov, ale nakoniec boli tie vody také mútne a také ťažkopádne, pomalé a toxické, že sa v nich začali dusiť aj sami žraloci. Ten kal stvorili, aby odradili a zadusili nežiaducich hráčov, ale nakoniec sa v ňom stratili a zadusili aj sami.
Veľmi vtipne ste poznamenali na facebooku, že pred štyrmi rokmi v nemeckej televízii bojoval Richard Sulík proti korupcii a volal po zrušení eurofondov, lebo na Slovensko priniesli korupciu, a teraz sa situácia otočila a jeho predseda vlády šiel do Bruselu vyboxovať čo najviac peňazí :) To sú asi také paradoxy politiky…
To je jedna z mnohých bizarností slovenskej politiky, ale vysvetlenie je jednoduché. Kým bol pán Sulík v opozícii, boli fondy EÚ špinavé peniaze, ktoré držali pri moci Ficovu vládu a mohli ich rozkrádať len Smeru a jemu blízke firmy. Celé zlé! Teraz je to už však úplne inak, už sú to dobré a čisté peniaze, lebo teraz o nich bude rozhodovať vláda, ktorej je súčasťou. Ja mu držím palce, aby to naozaj bolo profesionálne, strategické a bezkorupčné rozhodovanie – ale bude to veľmi, veľmi ťažké!
Expremiér Fico vyhlásil, že premiér Matovič nedokázal vyrokovať v Bruseli lepšie podmienky pre Slovensko, pričom to iné krajiny ako Maďarsko a Česko dokázali. Problémom je podľa neho Matovičova angličtina, pre ktorú nemôže vyjednávať a pripravil tak Slovensko o milióny. Isteže je jasné, že bývalý premiér kritizuje súčasného, ale kompetencia sa tejto vláde vyčíta často a to môže byť pri eurofondoch problém. Ako to vidíte vy?
Je to plácanie do vody: poslanec Fico proste musí niečo rozprávať, a keď nemá povedať čo k veci, tak pláca. Skúste si predstaviť, ako musí trpieť, keď vidí, že peniaze, ktoré mohol rozdeľovať verným on – keby sa udržal pri moci – bude rozdávať niekto iný! Trpí a tára.
Náš problém nie je nedostatok peňazí od EÚ – tých je naopak priveľa! Náš problém je využiť ten príval tak, aby sme urobili Slovensko odolnejšou, modernejšou a neskorumpovanou krajinou, krajinou dobrou pre život všetkých, nielen pár nenásytných oligarchov a ich vernú obsluhu.
Krajinou s kvalitne vzdelanými ľuďmi – čím nemám na mysli ľudí zdatných v kopírovaní diplomoviek v rámci programu „magistrom či JUDr. ľahko a rýchlo“. Krajinou so zdravými a dlho žijúcimi ľuďmi – čím nemám na mysli krajinu s veľkými preplnenými nemocnicami bez sestier a lekárov. Krajinou so zdravou a zachovalou prírodou – nie krajinu holorubov, špinavých a vysýchajúcich riek a mŕtvych polí. Krajinou schopnou zvládnuť klimatickú krízu a iné otrasy, do ktorých vývoj rýchlym tempom smeruje, aby sme pri ďalších krízach neboli znovu svedkami bezradného vajatania vlády, ako to bolo na začiatkoch pandémie covid. Krajinou, ktorá priťahuje z celého sveta talentovaných vedcov a podnikavých ľudí – a nie takou, čo do celého sveta vyháňa svojich vlastných a priťahuje z neho mafiánov. Skrátka krajinou, ktorú sa naše deti a vnuci nerozhodnú opustiť, ako to už urobili milióny mladých Bulharov, Srbov, Rusov, Maďarov či Poliakov, ale kde budú chcieť študovať, pracovať a žiť.
Peniaze, ktoré nám darovali Nemci, Holanďania, Dáni, Švédi a ďalšie národy nám k tomu môžu pomôcť – ale je na nás, na takú krajinu zmeniť dnes v mnohých smeroch zaostalé, nevzdelané, chorľavé a skorumpované Slovensko.
