Summit EÚ: Stanoviská štátov sa stále nepodarilo zjednotiť

0
Na snímke novinári a lídri Európskej únie pred začiatkom zasadnutia okrúhleho stola počas druhého dňa summitu EÚ v Bruseli 18. júla 2020. Foto: TASR/AP

Lídri Európskej únie sa ani po nočnom rokovaní nezhodli na sedemročnom rozpočte a na fonde obnovy. Stanoviská štátov sa do pondelkového rána – napriek niekoľkým kompromisným návrhom z dielne predsedu Európskej komisie Charlesa Michela – nepodarilo zjednotiť a šéfovia štátov tak budú rokovať aj v pondelok popoludní. Informoval o tom na sociálnej sieti hovorca predsedu Európskej komisie Barend Leyts.

Júlový rozpočtový summit sa tak zaradí k najdlhším v histórii. Rokovanie lídrov krajín EÚ o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 – 2027 a o fonde obnovy, sa počas troch dní postupne vyvíjalo a zmeny sa niekoľkokrát dočkal pôvodný návrh predsedu Európskej komisie Charlesa Michela. Ten počítal pre nasledujúce roky s rozdelením viac ako 1,82 bilióna eur z tohto rozpočtového dvojbalíka, no narazil na odpor niektorých štátov na čele s Holandskom, ktoré požadovali pri fonde obnovy výrazné zníženie grantov a zvýšenie podielu pôžičiek.

Zatiaľ čo Michel pôvodne navrhoval vyčleniť z celkového balíka 750 miliárd eur na grantový systém 500 miliárd eur a na pôžičky sumu 250 miliárd eur, v záujme dosiahnutia dohody v sobotu navrhol zníženie grantov na 450 miliárd eur. Štáty šetrnej štvorky Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko (F4) však požadovali pokles výšky grantov na necelých 300 miliárd eur. Proti tomu sa zasa postavili krajiny južného krídla EÚ najmä Taliansko a Španielsko, ktoré by mali z grantov najviac profitovať.

Rozpory zostali napríklad v možnostiach štátov ovplyvňovať vyplácanie prostriedkov z fondu obnovy. Holandský premiér Mark Rutte chcel, aby preplatenie prostriedkov museli schváliť všetky krajiny, a nie iba Európska komisia. Michel navrhol, aby oprávnenosť vyplatenia financií v prípade nesúhlasu niektorého z členských štátov posúdila Európska rada alebo rada ministrov financií EÚ.

Kontroverzným bodom v Michelovom návrhu, najmä pre Maďarsko a Poľsko, bolo naviazanie vyplatenie financií na plnení kritérií právneho štátu. Pre veľkú časť štátov však išlo o zásadnú otázku a nechceli tento bod z pripravovanej dohody vypustiť. Francúzsky prezident Emanuel Macron pred nedeľňajším rokovaním k tejto téme uviedol, že existuje “veľký konsenzus, ktorý hovorí, že sa (tejto témy) nesmieme vzdať”.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron poskytuje vyhlásenie počas príchodu na tretí deň summitu EÚ v Bruseli 19. júla 2020. Foto: TASR

Práve tému právneho štátu podľa internetového portálu politico.eu využívali štáty F4 počas nočného rokovania, aby odvrátili diskusiu o výške grantov z fondu obnovy. Postoj týchto štátov však podľa portálu už nebol jednotný a proti grantom na obnovu európskej ekonomiky naďalej vystupovali najmä Holandsko a Rakúsko. Ďalšie spoločné zasadnutie hláv štátov EÚ je naplánované na 16.00 hod.

- Reklama -