Zvýšenie minimálnej mzdy? Absolútne nezodpovedné! Hodnotí zástupca zamestnávateľov Machunka

Zvýšenie minimálnej mzdy na 620 eur? Nezodpovedné, hodnotí v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk návrh ministerstva práce viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. Čo by naopak podľa jeho názoru pomohlo biznisu a tým aj všetkým občanom?

Roky voláte po zmrazení alebo spomalení nárastu minimálnej mzdy, ale nedarí sa vám to a minimálna mzda stále rastie, pričom za posledných šesť rokov dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda. A porastie aj na budúci rok. Ako vnímate návrh ministerstva zvýšiť ju o 40 eur na 620 eur zo súčasných 580 eur?

Ako veľmi nezodpovedný a predovšetkým preto, lebo stále nevieme, čo sa vďaka koronakríze bude diať v druhom polroku 2020 a aké následky to bude mať na ekonomiku. V tomto smere treba byť veľmi opatrný. Súčasný stav nastavenia minimálnej mzdy spôsobil v januári aj bez koronakrízy prepúšťanie a znižovanie zamestnanosti.

„Korona tento negatívny trend ešte viac akcelerovala zásadným spôsobom.“ 

Keďže ekonomika sa dostala do stavu, ako bola v roku 2017, myslíme si, že by mali byť fundamenty aj na zníženie minimálnej mzdy. A nie, aby stúpala. Na rokovaniach s odborármi sme navrhovali, aby sa minimálna mzda na budúci rok nezvyšovala, a to za podmienky, že sa zruší napojenie rôznych príplatkov na minimálnu mzdu. Celkovo to teda vnímame ako návrh, ktorý je veľmi nezodpovedný vzhľadom na to, čo nás môže čakať a čo nás čaká. Regióny s vyššou mierou nezamestnanosti to pocítia veľmi razantne.

Čo to bude znamenať pre zamestnávateľov teraz, v čase spamätávania sa z koronakrízy? V jednom z rozhovorov ste uviedli, že nárast minimálky budú mať problém pokryť aj zamestnávatelia z Bratislavy či západného Slovenska.

Dôsledky budú všade, ale v regiónoch, kde je nezamestnanosť vysoká už teraz, to bude o to zásadnejšie. A o to väčší problém pre ľudí tam bude nájsť si nejakú prácu. Môže sa stať, že miera nezamestnanosti sa k desiatim percentám vyšplhá už v septembri, keď začnú nabiehať hromadné prepúšťania, keď firmy zistia, že pomoc nie je taká, aká by mala byť, keď uvidia objednávky na koniec roka.

„Razancia znižovania zamestnanosti sa bude naplno rozvíjať.“

Je to prvý návrh minimálnej mzdy od novej vlády. Nie ste sklamaný z toho, že viac nepočúva hlas biznisu?

Vláda v tomto smere absolútne zanedbáva sociálny dialóg. Vôbec sa nedostala do štandardných režimov, v ktorých by mala fungovať. Nie je možné predložiť štátny rozpočet bez toho, aby neprešiel hospodárskou radou, to je niečo neakceptovateľné. Aj tento návrh na zvýšenie minimálnej mzdy mal prísť až po tom, ak tripartita nedosiahne dohodu, zatiaľ boli len bilaterálne rokovania s odbormi, až potom malo vyjsť ministerstvo s nejakým návrhom. To je prejav neskúseností s jednotlivými procesmi v štáte a naplno sa to tu prejavuje.

Stále pri výpočte minimálnej mzdy nie je zohľadnená produktivita práce. Spôsob výpočtu minimálnej mzdy sa zmenil a naviazal sa na priemernú mzdu spred dvoch rokov. Stále ten model výpočtu minimálnej mzdy nie je šťastný.

Tak, ako to nastavila minulá vláda, na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, to nie je v žiadnej vyspelej ekonomike. Ak sa to viaže na priemernú mzdu, tak na super hrubú priemernú mzdu, čiže aj s odvodmi zamestnávateľov, a to už dávno spĺňame. Čiže je tu problém aj v pojmoch, je to boj s rôznymi pojmami a číslami a tie nie sú rovnaké, keď ich porovnávame s okolím.

Ako ste spomenuli, z pohľadu zamestnávateľov sú väčšia hrozba ako nárast minimálnej mzdy rôzne príplatky, ktoré vám vyplývajú zo zákonov. Viete už teraz povedať, aké dôsledky budú mať na zamestnávateľov ich zvýšenia?

Závisí to od firmy k firme. Máme prepočty podľa toho, keby sa minimálna mzda zvýšila podľa platného zákona o 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, a tie prepočty sú tragické. Máme obrovský podiel práce v sobotu, nedeľu, firmy pracujú aj na dve smeny, a tieto príplatky majú naozaj obrovský dosah na ekonomiku. Pekári, potravinári, ktorí pracujú v noci, cez víkend, pre tých to bude predstavovať obrovský problém. A to nehovorím o zdravotníctve, štát sám nevie, čo hovorí – aký nárast to bude mať pre hospodárenie nemocníc, kde sú príplatky veľkou položkou. Toto ani nemajú vyčíslené, len hodili číslo.

Nedávno pri prijatí balíčka ekonomických opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia hovoril minister hospodárstva o dobrom dni pre všetkých podnikateľov a zamestnávateľov. Vy ste to komentovali ako fajn, ale nie zásadnú vec pre zamestnávateľov. Ako hodnotíte úvahy o príprave daňovej reformy, prípadne úvahy o návrate k rovnej dani? Minister hospodárstva otvorene hovorí o túžbe znížiť cenu energií pre firmy. Tieto návrhy vítate?

Samozrejme. Požiadavka na zníženie energií je mimoriadne dôležitá, rovnako aj rovná daň. Nerozumiem v tejto súvislosti premiérovi, ktorý v jednej diskusii povedal, že rovnú daň nechce, a pritom to má táto vláda vo svojom programovom vyhlásení. Všetky tieto opatrenia pocítia aj občania, nielen zamestnávatelia. Ak sa darí biznisu, je zamestnanosť a darí sa aj občanom.