Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) si chce čo najskôr splniť úlohy z vládneho programu, pretože asi cíti, že vláda Igora Matoviča (OĽaNO) asi štyri roky nevydrží. Myslí si to expremiér a podpredseda Národnej rady SR Peter Pellegrini, ktorý to predložil ako hypotézu na štvrtkovej tlačovej konferencii. Jej zmeny počas prvých 100 dní vo funkcii nepovažuje za zásadné.
V súvislosti so zákonmi, ktoré predkladalo v skrátenom legislatívnom konaní počas prvých 100 dní ministerstvo spravodlivosti do parlamentu, uviedol expremiér, že boli medzi nimi aj také, ktoré nemali absolútne žiaden súvis s koronakrízou. „Neviem, aký súvis s koronakrízou mala byť možnosť, aby sa konkrétny pán Mazák, ktorý bol po návrate zo zahraničia v karanténe, mohol telekonferenčne zúčastniť zasadnutia Súdnej rady,“ pripomenul Pellegrini.
Na margo legislatívneho návrhu o nových trestných činoch ohýbania práva a prikrmovania, ktoré do medzirezortného pripomienkového konania Kolíková predložila, Pellegrini uviedol, že nevie, aké bude mať ohýbanie práva parametre. „Musíme si dávať veľký pozor na to, aby sa nám nestalo, že sa sudcovia začnú obávať, že niekto začne spochybňovať ich rozhodovanie a rozsudky,“ myslí si. Pellegrini sa obáva, že to môže mať vážny vplyv na fungovanie súdnictva, keď sudcovia prestanú nachádzať odvahu prijímať rozsudky zo strachu z trestného stíhania. V tej súvislosti si expremiér nie je istý, či vôbec dokáže existovať mechanizmus, ktorý by odlíšil dobré rozhodnutie od zlého. „Budeme veľmi citlivo pozerať, že čo to pani Kolíková ide predložiť,“ doplnil.
Má sa statik obávať, že ak kvôli jeho chybnému statickému výpočtu spadne most, pôjde sedieť? Áno, má. Alebo nech ide robiť niečo iné. A tie mosty kvôli vadným statickým výpočtom až tak často nepadajú.
Ak sudcovi zrušia jeho rozsudok pre arbitrárnosť, ak rozhodnutie zruší ústavný súd pre porušenie základných práv, ak ESĽP vysloví, že rozhodnutím boli porušené práva podľa Dohovoru, znamená to niečo menej, než že sudcovi “spadol jeho most”? Nech teda pracuje tak, aby mu tie jeho “mosty” nepadali, alebo nech ide robiť niečo iné.
Pár príkladov:
1) V konaní o vyhlásenie konkurzu musí navrhovateľ preukázať nespornosť svojej jestvujúcej pohľadávky. NSSR vyhlásený konkurz potvrdil s tým, že výška pohľadávky navrhovateľa konkurzu sa bude zisťovať v konkurznom konaní. Ani po 22 rokoch nie je jeho popretá pohľadávka zistená. Majetok úpadcu je rozpredaný.
2) Žalovaná sa nezákonne zmocnila drobnej veci žalobkyne, toto potvrdila a netvrdí, že vec jej patrí. Žalobkyňa vlastníctvo preukázala, okrem svedeckých výpovedí, aj originálom pokladničného dokladu. Nikto iný si vlastníctvo k veci neuplatnil. Žaloba o vydanie veci zamietnutá, pretože doklad o jej zakúpení nie je dokladom preukazujúcim vlastníctvo veci a to ani v spojení so svedeckými výpoveďami.
3) Colnica vymerala spoločnosti A colný dlh za dovezený tovar a tento prepustila do voľného obehu. Tovar následne kúpila spoločnosť B. Spoločnosť B sa nepodarilo uznať zodpovednou za nezaplatenie pôvodne vymeraného colného dlhu. Aj keď clo sa vymeriava k tovaru a nie k subjektu, na radu GPSR colnica vymerala spoločnosti B nový, samostatný colný dlh a colný dlh vo výške 200% vymáha samostatne od oboch spoločností, A aj B. Postup odobrený súdom.
4) Správkyňa konkurznej podstaty sa silou zmocnila majetkov tretích osôb, oznámila zapísanie vecí do KP kvôli pochybnostiam o vlastníctve. Na výzvu súdu podané vylučovacie žaloby. V konkurznom spise sa zápis odňatých vecí nenašiel, podané trestné oznámenie. Začaté trestné stíhanie vo veci zastavené po prostom, neoverovanom prehlásení správkyne, že veci do KP zapísala. Všetky vylučovacie žaloby zamietnuté z rovnakého dôvodu – súd zistil, že veci neboli do KP zapísané. Prokuratúra tieto rozsudky ako novú skutočnosť odmieta, pretože je viazaná len výrokom vo veci a ten znie zamietavo. Dôvodmi zamietnutia žaloby nie je prokuratúra viazaná. Následný rozsudok proti správkyni (vydať veci vlastníkom) správkyňa nerešpektuje (veci už zjavne nemá). V konaní o náhradu škody proti SR prokuratúra argumentuje, že štát za škodu nezodpovedá, pretože vecí sa nezákonne zmocnila správkyňa a náhrada škody má byť požadovaná výhradne od nej. Ľúbezné, však?
5) Ustanovená správkyňa KP vyčiarknutá Ministerstvom spravodlivosti SR zo zoznamu správcov pre nepreukázanie svojej bezúhonnosti a dôveryhodnosti. Konkurzný súd na túto skutočnosť upozornený. Súd si naďalej túto osobu hýčka vo funkcii správkyne, nakladajúcej s majetkom úpadcu.
Má pán Pellegrini problém rozhodnúť sa, či ide o dobré/zlé rozhodnutia? Rád mu predložím aj desiatky podobných “lahôdok”. Sudcovia by sa nemali báť rozhodovať. Sudcovia by sa mali báť rozhodovať takýmito absurdnými rozhodnutiami, nakoľko ich nezávislosť je v mnohých prípadoch len figovým listom zakrývajúcim ich svojvôľu.
Comments are closed.