Riadenie Slovenska je rozdelené medzi štátnu správu, ktorú predstavujú ministerstvá a územnú samosprávu, pod ktorú spadajú obce a vyššie územné celky. Práve županov a krajských poslancov si budú Slováci vyberať vo voľbách do VÚC, ktoré sú naplánované na 4. novembra 2017.
Dôležité je, že župani a poslanci krajských zastupiteľstiev, ktorých si ľudia zvolia, budú slúžiť namiesto štyroch až päť rokov. To preto, že poslanci národnej rady začiatkom roka zmenili zákon tak, aby voľby do VÚC a komunálne voľby boli v rovnakom termíne. Teraz sú voľby do VÚC o rok skôr ako komunálne. V roku 2022 by sa už mali uskutočniť súčasne, a preto budú zastupitelia zvolení v nadchádzajúcich župných voľbách vo funkciách o rok dlhšie.
Dôvodom na zlučovanie termínov komunálnych a župných volieb boli financie. Opozícia vo svojom návrhu argumentovala práve tým, že sa ušetria milióny eur z rozpočtu.
Tohtoročné voľby do VÚC by mali stáť viac ako desať miliónov eur. Približne 8,7 milióna pôjde z rozpočtu ministerstva vnútra a necelých 1,5 milióna eur z rozpočtu Štatistického úradu SR.
Za peniaze rezortu vnútra majú byť uhradené odmeny pre členov komisií a zapisovateľov. Z tohto balíčka peňazí by sa mala zaplatiť aj tlač hlasovacích lístkov, informačných a volebných tlačív. Peniaze Kaliňákovho ministerstva pokryjú podľa návrhu aj zabezpečenie volebných miestností a ochranu verejného poriadku v deň konania volieb. Prostriedky štatistického úradu sa použijú na spracovanie výsledkov hlasovania.
Čo to je samosprávny kraj?
Slovensko je rozdelené na osem vyšších územných celkov alebo žúp, či samosprávnych krajov (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský, Banskobystrický, Prešovský a Košický). Každý z nich hospodári s vlastnými príjmami aj majetkom. Každý samosprávny kraj riadi jeho predseda nazývaný tiež župan. Práve županov a poslancov krajských zastupiteľstiev si budú voliči vyberať v novembrových voľbách.
Každý kraj má svojho kontrolóra, ktorý by mal dozerať na rozhodnutia prijaté na úrovni VÚC. Zodpovednosť za konanie kraja však nesie župan. O využití peňazí, ktoré má župa k dispozícii, rozhodujú zvolení poslanci krajského zastupiteľstva s odobrením predsedu VÚC (župana).
Župy zriaďujú a prevádzkujú stredné školy, múzeá a domovy sociálnych služieb. Okrem toho určujú kraje aj poplatky za sociálne služby, kultúrne zariadenia. Prevádzkujú tiež nemocnice, takže VÚC môže nariadiť predaj krajskej nemocnice aj odvolať jej riaditeľa. Ďalej má župa na starosti rôzne verejnoprospešné služby.
Financovanie VÚC
Kraje dostávajú od štátu prerozdelené výnosy z daní fyzických osôb, a to 21,9 percenta. Vlani si tak osem samosprávnych celkov prerozdelilo vyše miliardu eur. Peniaze od štátu však nie sú pre župy ani zďaleka jediným zdrojom príjmov. Ponechávajú si všetky dane z motorových vozidiel prihlásených v danom kraji.
V neposlednom rade sú tu potom ešte takzvané nedaňové prímy z podnikania, vlastníctva majetku a prenájmu objektov a pozemkov pod správou VÚC. Župám navyše prináležia aj administratívne poplatky od ľudí v sociálnych zariadeniach. Rovnako je to s poplatkami za poskytovanie služieb či platbami zápisného a školného.
Okrem uvedených zdrojov financovania je tu potom ešte jeden, nemenej dôležitý balíček peňazí, a tým sú eurofondy. O tých kraje síce priamo nerozhodujú, ale plánujú čerpanie týchto financií v oblasti regionálneho rozvoja a majú aj svoje zastúpenie v Bruseli v Európskom výbore regiónov.
O čo sa má župa starať
Župy, samosprávne kraje či vyššie územné celky. Všetky tieto označenia znamenajú to isté, ale nie každý vie, čo je ich úlohou a čo by mali svojim obyvateľom zabezpečiť.
Netreba zabúdať, že župy sú správcami ciest druhej a tretej triedy a vydávajú aj licencie na autobusovú dopravu v regióne, ktorej aj regulujú ceny. Opravy regionálnych ciest platia z daní z motorových vozidiel prihlásených v danom samosprávnom kraji. Vlani VÚC vybrali na tejto dani takmer 135 miliónov eur.
V pôsobnosti žúp je čiastočne aj školstvo v regiónoch. Ešte pred pár rokmi si stredné školy mohli určiť, koľko prvých ročníkov otvoria, ale od roku 2014 sú to práve vyššie územné celky, ktoré diktujú tieto počty. Je pritom jedno, či ide o súkromné, cirkevné, alebo štátne vzdelávacie inštitúcie. V minulosti župy školám iba odporúčali, koľko prvých ročníkov otvoriť, ale teraz vydávajú povolenia.
Zdravie ľudí v regiónoch je tiež tak trochu v rukách žúp. Sú totiž zriaďovateľmi niektorých nemocníc a môžu udeľovať licencie pre všeobecné nemocnice zdravotníckym zariadeniam. Pod správu VÚC prešli niektoré nemocnice v roku 2002 po decentralizácii, ale niektoré župy s týmto krokom doteraz nesúhlasia, lebo nie sú spokojné s financovaním zdravotníctva ani snahou štátu určovať, ktoré oddelenia zostanú otvorené a ktoré zaniknú.
Bratislavská, Prešovská či Košická župa svoje zdravotnícke zariadenia už dávnejšie predali alebo prenajali súkromníkom, pretože zaťažovali ich rozpočet.
