Dodatočné finančné zdroje budú podľa Korčoka určené najmä pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (EEAS), ktorá vytvorila kapacity na to, aby EÚ dokázala bojovať proti fenoménu šírenia dezinformácií a propagandy. S tým sa však podľa jeho slov EÚ nesmie uspokojiť a potrebuje sa presadiť aj prostredníctvom dôslednej a sofistikovanej komunikácie, avšak nie v duchu odstraňovania propagandy propagandou.
Slovenský diplomat upozornil, že ide o fenomén, ktorý má nepriaznivý dosah aj na zahraničnopolitické záujmy EÚ, čo cítiť napríklad na západnom Balkáne. “Priamo v našom susedstve EÚ investuje stovky miliónov eur, ale nedarí sa nám tieto veci odkomunikovať a máme do činenia s konkurenciou v mediálnom priestore,” uviedol. Spresnil, že sa to prejavuje v debatách o ďalšom osude krajín západného Balkánu, kde sa objavujú alternatívne scenáre k ich členstvu v EÚ.
V tejto súvislosti Korčok pripomenul účasť Slovenska na nedávno otvorenom konvente o európskej integrácii v Macedónsku, ktorý sme aj finančne podporili. Dodal, že Slováci chcú pomôcť úradom v komunikácii s vlastnou verejnosťou a zdôrazniť, že len reformy dovedú krajinu k členstvu v Únii.
Na otázku, ako čeliť šíreniu dezinformácií, Korčok odpovedal, že tí, ktorí šíria takéto správy, majú istý náskok a EÚ len reaguje na už zverejnené nepravdy. Ocenil však, že v priebehu posledných dvoch rokov sa ohľadom “komunikácie z východu” podarilo sfunkčniť päť webových portálov inštitúcií EÚ, kde je možné si informácie overiť a ktoré vyvracajú zámerne šírené nepravdivé informácie.
To, čo EÚ v tomto boji najviac potrebuje, sú podľa neho nielen dostatočné finančné zdroje, aby sme držali krok s technológiou veľkých dát, ale aj dostatočné ľudské kapacity – expertov vo webovom prostredí a jazykovo zdatných odborníkov. Pripomenul, že v už vytvorenej expertnej skupine na úrovni EÚ vo “východnom vektore” pracuje 14 ľudí, z toho 12 hovorí po rusky, a pokiaľ SR nájde vhodných ľudí, rada pomôže.
Slovenský diplomat pripustil, že v EÚ aj mnohí politici svojou rétorikou napomáhajú fenoménu šírenia dezinformácií. “Je to o politickej zodpovednosti. Ťažko predpísať politikom, čo majú komunikovať, ale väčšina politikov EÚ by mala rešpektovať jednotné odkazy ohľadom nášho susedstva či iných oblastí,” odkázal a dodal, že v opačnom prípade napomáhajú k šíreniu týchto dezinformácií.
