„Nuž, to je tak, keď si volení zástupcovia ľudu zmyslia vylúčiť z politickej debaty najnaliehavejšiu tému súčasnosti a z politickej súťaže jedinú silu, ktorá má dosť guráže sa ňou zaoberať. Tou najnaliehavejšou témou, ako zaiste netreba dlho vysvetľovať, je utečenecká záplava, ktorá sa valí na nič netušiacu Európu – či skôr sakramentsky tušiacu, ale skôr obyčajným ľudom než politickými profesionálmi a tón udávajúcou intelektuálnou elitou,“ poznamenal Frýbort s tým, že tou zvýšenou silou je potom Alternatíva pre Nemecko.
Tejto strane nemôžu tradičné partaje prísť na meno, ale nemecký občan im vystavil účet. „Doteraz bezkonkurenčná strana CDU pani kancelárky Merkelovej stratila v nedávnych voľbách 8,6 percenta hlasov, zatiaľ čo opovrhnutej AfD ich 7,9 percenta pribudlo; na nemecké pomery celkom pozoruhodné zemetrasenie, ktoré nemožno opomenúť alebo sa z neho nejako šikovne vyhovoriť. K tomu sa socialistická partaj SPD, ktorá obdržala svoj 5,2-percentný pohlavok, urazene stiahla do opozície; a začalo byť neisté, z čoho ukovať rozumnú… alebo napríklad aj nerozumnú, ale aspoň nejakú vládu,“ dodal Frýbort. A všimol si, že pozliepaná koalícia z CDU, FDP a Zelených nemôže fungovať, aj keby vznikla. Ale ona nevznikla.
„Nič, vytvorenie koalície sa odložilo na svätého Dindy. Čo však namiesto toho? Zostáva nejaké riešenie?“ spýtal sa Frýbort a zmienil sa napríklad o predčasných voľbách. Ale v tých by boli podľa neho výsledkom len ďalší prepad kancelárkinej CDU a posilnenie AfD.
„Oveľa pravdepodobnejšie sa javí tzv. veľká koalícia, v ktorej by sa akokoľvek neochotne a za mnohých výhrad zlúčila kancelárkina CDU so sociálnymi demokratmi, ktorí by vystúpili z urazenej opozície. Takéto úvahy sa už v nemeckých médiách takisto objavili a samotnej sociálnodemokratickej partaji by neboli vzdialené, nie však bezpodmienečne: veľkú koalíciu teda áno, ale bez Merkelovej, prosím pekne. Inými slovami, nech už to je akokoľvek, dni slávy onej sebaistej dámy sa, zdá sa, chýlia ku svojmu koncu,“ myslí si Frýbort.
Príčinou tohto javu je podľa neho nielen utečenecká kríza, ale aj jej intrigánstvo či neochota priznať chybu.
„Vyšla zmerkelizovaná CDU z volieb síce značne oslabená, ale ešte stále na prvom mieste; zo zvyku či z pohodlnosti občan nepostrehol, že už nevolí Kohlovu a Adenauerovu stranu, ale akýsi nedefinovateľný útvar v priamom rozpore s ich odkazom. Ono vôbec trvá občanovi dlho, než rozpozná slová Mene Tekel, písané písmom ohnivým na stene demokratického štátu,“ poukázal Frýbort.
„Dúfam teda v Bohu, že základy nemeckej demokracie sú za toho pomaly už trištvrte storočia dostatočne pevné, než aby ich mohla zvrátiť jedna samoľúba dáma, ktorú uštipačné huby nie bez dôvodu titulujú Honeckerova pomsta,“ uzavrel.
Celý text si môžete prečítať TU.
