Poslanec Peter Marček za seba tieto informácie potvrdil. „Áno, je to pravda,“ reagoval na otázku Parlamentných listov. Marček je zároveň presvedčený, že vo viacerých európskych parlamentoch majú podobný názor, ale málokto sa odváži hovoriť o ňom a presadzovať ho.
„Krym odjakživa patril Rusku. To, že ho Chruščov v rámci Sovietskeho zväzu daroval svojej Ukrajine, to bolo len také gesto. A potom prišiel rok 2014 a krymské referendum, v rámci ktorého sa jednoznačne 96 % obyvateľov Krymu vyjadrilo, že chcú patriť k Rusku, a nie k Ukrajine,“ objasňuje svoj postoj poslanec.
K anexii Krymu Ruskom došlo formálne 18. marca, dodnes ju však žiadna z krajín západného sveta neuznáva. Zdroj: reprofoto/youtube.com
Bolo by to od nás pekné gesto
Marček si preto myslí, že by bolo od Slovenska pekným gestom, keby sme v našom parlamente aspoň rokovali o uznaní Krymu ako súčasti Ruska. Nezaradený poslanec je zároveň presvedčený, že aj v našom parlamente majú viacerí poslanci taký názor, že Rusi boli pri anexii Krymu v práve.
„Vždy niekto musí nabrať odvahu a byť prvý, keď to urobíme my, možno to urobia aj Maďari, Poliaci, Česi,“ myslí si Marček. „Treba vyskúšať, ja to chcem preto predložiť ako návrh a snáď sa mi podarí presvedčiť 15 poslancov, aby ho podporili,“ uviedol. Zároveň naznačil, že už má v súvislosti s touto témou dohodnutých zopár stretnutí s niektorými poslancami. Ich mená pre PL.sk zatiaľ konkretizovať nechcel. Vyjadril sa však, že podporu by jeho návrh mohol nájsť v radoch ĽSNS. Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu na schôdzi NR SR je potrebné, aby ich podpísalo aspoň 15 poslancov.
Nezaradený poslanec Peter Marček je presvedčený, že Moskva bola v roku 2014 v práve. Chce, aby slovenský parlament o uznaní Krymu aspoň hovoril. Zdroj: TASR
Komunikačný šum alebo prekrúcanie, odkazuje Uhrík
Hovorca ĽSNS Milan Uhrík pre PL.sk uviedol, že informácia, ktorá sa objavila v Sputniku, je pravdivá len spolovice a buď došlo pri komunikácii s ním k nedorozumeniu, alebo k zámernému prekrúteniu. Sputnik sa pri uvedených tvrdeniach odvoláva na ruské noviny Izvestija.
Redakcii PL.sk preto poskytol Uhrík na nahliadnutie e-mailovú komunikáciu medzi ním a redaktorom novín Izvestia. Z tej vyplýva, že tak ako uvádza portál, Uhrík sa skutočne vyjadril, že „hoci je odtrhnutie Krymu z pohľadu medzinárodného práva stále kontroverznou záležitosťou, minimálne z ľudského hľadiska treba toto rozhodnutie obyvateľov Krymu rešpektovať a nevyvolávať už ďalšie zbytočné konflikty“. V otázke, či sa bude ĽSNS venovať tejto problematike aj na pôde NR SR, však hovorca strany explicitne uviedol, že v slovenskom parlamente sa ĽSNS zatiaľ túto tému nechystá otvárať.
Hovorca ĽSNS Milan Uhrík poprel, že by strana chcela riešiť v parlamente uznanie Krymu ako ruského územia. Zdroj: TASR
„Úplne chápeme, že obyvatelia Krymu nechceli byť súčasťou rozvrátenej Ukrajiny ovládanej agentmi z USA a z mimovládnych organizácií. Rovnako nesúhlasíme ani s protiruskými sankciami, ktoré uvalili západné krajiny na Ruskú federáciu. Podľa nášho názoru sú tieto sankcie kontraproduktívne a nie sú ničím iným ako snahou o postupné rozvrátenie a ovládnutie Ruska. Ale v slovenskom parlamente sa zatiaľ túto tému nechystáme otvárať,“ napísal Uhrík.
K tomu, či ĽSNS podporí Marčekov návrh, sa Uhrík zatiaľ vyjadrovať nechcel. „Zatiaľ nás nikto neoslovil, nemáme predstavu, akým spôsobom a v akej podobe to chce spraviť. Keď sa tak stane, tak sa k tomu vyjadríme,“ reagoval.
Absolútne absurdné, myslí si analytik
Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď neskrýval svoje pobavenie nad Marčekovou iniciatívou. „Ani to neviem poriadne okomentovať, takáto iniciatíva je absolútne absurdná. Nanajvýš môže nájsť pochopenie u rusofilnej obce v národnej rade, teda u poslancov Mariana Kotlebu alebo niektorých jedincov zo SNS. Ak nemáme iné problémy v našom parlamente, ako riešiť uznanie Krymu, tak prosím, nech pán Marček začne diskusiu k tejto téme,“ zhodnotil Naď.
„Ani to neviem poriadne okomentovať, takáto iniciatíva je absolútne absurdná,“ vyjadruje úžas bezpečnostný analytik Jaroslav Naď.
Anexia Krymu sa odohrala začiatkom roka 2014 v reakcii na zosadenie vtedajšieho prezidenta Ukrajiny Viktora Janukovyča. Po jeho zosadení sa na Kryme začali proruské protesty, ktoré vyvrcholili do štádia, keď sa v okolí hlavných letísk na Kryme objavili neznámi ozbrojenci.
Putin intervenciu Ruska na Kryme najprv popieral, neskôr sa k participácii Rusko priznalo a Krym pričlenilo k svojmu územiu. Zdroj: TASR
Ruskí vojaci aj napriek protestu medzinárodného spoločenstva ukrajinský polostrov Krym na jar 2014 obsadili. Súhlas na použitie ruských vojsk na Ukrajine dal ruský parlament Vladimirovi Putinovi 1. marca. K anexii polostrova došlo formálne 18. marca. Krym ako súčasť ruského územia dodnes neuznáva žiadna zo západných krajín.
