Čo hovoríte na krok Medzinárodného olympijského výboru (MOV) okolo zákazu štartu ruského tímu na blížiacej sa zimnej olympiáde v Pjongčangu?
Trest pokladám za úmerný z hľadiska zistených skutočností. Aj keď ruská strana stále neuznala svoju vinu, tentoraz nebola uplatnená kolektívna vina, ale pristúpilo sa k zohľadneniu práv čistých športovcov.
Očakávali ste, že MOV napokon rozhodne zakázať ruským olympionikom štartovať pod svojou vlajkou?
MOV ako líder v ochrane čistých športovcov mal veľmi ťažkú úlohu. Rozhodnúť sa povoliť účasť ruských športovcov na zimnej olympiáde v Pjongčangu pod neutrálnou vlajkou alebo vôbec nepovoliť ich účasť na základe obvinení zo štátom riadeného dopingu.
Uvedené rozhodnutie bolo príkladom, ako sa bude správať olympijské hnutie ku všetkým, ktorí sa pokúsia narušiť myšlienku rovnosti z hľadiska dosahovania športových výsledkov na takomto významnom celosvetovom podujatí. MOV je vlajková loď, ktorá nám ukazuje, čo je dôležité v športe, a vysiela odkaz pre budúcu generáciu mladých olympionikov.
Je Rusko naozaj „prvou ligou“ v rámci dopingových praktík alebo sú tu aj iní, možno ešte väčší hriešnici (čo sa týka národných zväzov), na ktorých sa napriek tomu až tak nesústredí pozornosť?
Pozornosť na porušovanie antidopingových pravidiel v športe je v poslednom období zvýšená u všetkých. Dôležité je, aký veľký rozsah porušení je dokázaný u jedného subjektu, ako je napr. národný športový zväz alebo národný olympijský výbor. Ak je porušení veľa alebo sú závažné, musí na to zastrešujúca organizácia reagovať a vyžadovať nápravu vo forme určitých opatrení – patrí tu aj dočasné vylúčenie.
Dosť sa hovorí aj o častom dopingu medzi africkými, predovšetkým kenskými, bežcami. Máte aj vy túto vedomosť?
Sú určité podozrenia, ktoré sa objavili, a preto sa pristúpilo k monitorovaniu antidopingovej agentúry v Keni a kenskí bežci museli byť podrobení testovaniu inými testovacími autoritami.
Mimochodom, existujú športy, kde sa dopovať z dôvodu celkovej komplexnosti disciplíny prakticky ani „nedá“?
Veľmi dobrá otázka, presne o to ide v budúcnosti. Identifikovať rizikovosť športu a disciplíny vzhľadom na užívanie zakázaných látok a metód. Asi neexistujú športy alebo disciplíny, ktoré nemajú problém so zneužitím zakázaných látok alebo metód. V každom olympijskom športe sa v minulosti objavil aspoň jeden prípad porušenia antidopingových pravidiel.
V minulosti bol dopingovým prípadom na Slovensku napr. Mikuláš Konopka, teraz má s dopingovými komisármi „opletačky“ olympijský víťaz v chôdzi Matej Tóth. Dajú sa tieto prípady porovnať alebo vôbec nie?
Je to veľký rozdiel. Pán Konopka mal analytický nález, konkrétne anabolické steroidy, za ktoré mu bol udelený doživotný trest podľa presných postupov vzhľadom na platný zoznam zakázaných látok a metód. V prípade p. Tótha nie je skutková podstata analytický nález zakázanej látky, ale nezrovnalosti v jeho biologickom pase. Tento dôkaz nie je priamy, a preto je veľmi zložité z hľadiska dokazovania zistiť, či bolo porušené antidopingové pravidlo alebo nie. Je tu oveľa vyššia náročnosť, finančná aj časová.
Sú ešte iné známe prípady medzi slovenskými športovcami?
Za rok 2018 máme 11 uzatvorených prípadov porušení antidopingových pravidiel. Z toho je 8 prípadov analytických. Ide hlavne o anabolické látky, peptidové hormóny, beta-2 agonisty a hormonálne a metabolické modulátory. Tri prípady sa týkajú nepodrobenia sa odberu vzorky bez udania presvedčivého dôvodu. Niektoré prípady nie sú ešte uzatvorené.
Nie je princíp kolektívnej viny pritvrdý?
Nikto, samozrejme, nechce takéto uplatňovanie viny na športovcoch. Trpí tým celé športové hnutie. Hľadá sa možná cesta, aby k takýmto prípadom nedochádzalo. Nikto nebol pripravený na uvedenú situáciu v športe, ani šport a ani antidopingové hnutie.
Na záver možno trochu filozofická otázka – čo je z etického hľadiska horšie? Keď nie je „čistému“ športovcovi umožnená olympijská účasť alebo keď dopujúci športovec takto na olympiáde vyhrá a oberie o radosť čestných reprezentantov?
Športové hnutie sa snaží zosúladiť pravidlá tak, aby bola posilnená integrita športu aj po etickej stránke. Práve preto tu bola snaha umožniť čistým športovcom štartovať na olympiáde a športovcom, ktorým bol dokázaný doping, sú medaily odobraté.
