„Uvedomili sme si, že ženský hlas prakticky nie je v cirkevnom prostredí počuť, a tiež, že jeho spoločnou artikuláciou získavame určitú silu,“ vysvetlila jedna zo zástupkýň kresťanského feminizmu, čo ich zviedlo dohromady.
Majú za sebou otvorené listy kardinálovi Dukovi. Napríklad v oblasti jeho slúženia omše v Lánoch a pochodu pre život.
Neskôr sa stretli ako kresťanky, ktoré sa pohybujú na ľavicovej scéne. Skupina feministických kresťaniek RFK sa hlási ku kombinácii dvoch tradícií, kresťanstva a feminizmu.
Podľa nich by sa nemalo zabúdať, že cirkev disponuje mocenským prvkom, mala by tak podliehať kritike. Kriticky sa vymedzujú napríklad voči jej hierarchii, ktorá by podľa nich mohla viac vychádzať z miestnych spoločenstiev.
„Neprítomnosť žien v kňazskej úlohe znamená ich neprítomnosť tam, kde by mohli o niečom rozhodovať,“ vysvetlila jedna z feministiek.
Silnú úlohu konzervativizmu v českej katolíckej cirkvi potom vysvetľujú tým, že sú viditeľné tendencie využívať spiritualitu na podporu vládnucich štruktúr a kastrovať ju tým.
„To ide však proti Biblii, najmä Ježišova zvesť, ktorá by mala byť ústredná, taká jednoducho nie je. Nie je konzervujúca ani konzervatívna!“ uviedla v rozhovore pre Právo zástupkyňa skupiny.
Pôvodná správa TU.
Pri svojom poslednom vystúpení sa potom vymedzili proti Dukovi a postavili sa na stranu rímskeho biskupa Františka.
„Išlo nám o to ukázať, že tu sú dva rôzne prúdy. Jedna skupina konzervatívnych teológov a predstaviteľov cirkvi sa snaží Františka obviniť z herézy a vedľa toho je tu liberálne krídlo, ktoré ho bráni,“ vysvetlila ich postoj jedna zo zástupkýň a dodala, že existencia pápeža Františka vlastne dokazuje, že je rôznosť hlasov v cirkvi možná.
„Už to, že si tam dva významné tábory začnú protirečiť, je odkazom samo osebe,“ pokračovala.
„A keď Dominik Duka neustále hovorí o utlačovanej väčšine a o tom, že je pod neustálym tlakom liberálov, ktorí disponujú prístupom do médií, tak aspoň v Prahe je blízko realite,“ upozornila ďalšia predstaviteľka s tým, že je evidentné, že Duka má právom obavu, že druhá časť cirkvi, tá liberálnejšia, sa oveľa viac stotožňuje s pápežom Františkom než s ním.
A čo hovoria kresťanské feministky na to, že Boh má mužský rod?
„Tie rôzne oslovenia Boha či Bohyne sú proste len spôsoby, ako to neosloviteľné a neuchopiteľné pojať,“ vysvetľuje kresťanka a jej kolegyňa dodáva, že v češtine ide síce o mužský rod, ale zároveň zdôrazňuje, že v hebrejčine možno nájsť aj množné číslo, a dokonca to základné Božie meno niekedy býva označované aj ako feminínum.
V aktuálnom kontexte Vianoc potom dodáva, že Vianoce sú jedny z dôležitých sviatkov.
„Sú znamením zostupu transcendentálneho Boha do človeka,“ uviedla jedna z opýtaných a dodala, že ide o motív, ktorý je jej veľmi blízky.
„Je to obživnutie vecí, ktoré nám pripadajú hrozne vzdialené,“ uzatvára.
- Reklama -
