Slovenský diplomat, ktorý sa európskej politike profesionálne venuje od roku 1995, zdôraznil, že v úvodných dňoch a týždňoch musel nový štát riešiť základné problémy, pričom tým najdôležitejším bolo, aby nás vôbec uznali ostatné krajiny sveta.
“Zdá sa to banálne, ale nebolo to jednoduché a samozrejmé, lebo začiatok deväťdesiatych rokov bol v Európe turbulentný. Do istej miery sa aj na Slovensko mnohé krajiny pozerali s otáznikmi. Aj vzhľadom na vtedajšiu politickú garnitúru Slovenska,” pripomenul Javorčík. Zároveň však dodal, že nám pomohol hladký proces rozdelenia Československa, čo bolo vítané po živelnom rozpade Juhoslávie, a Slovensko uznali všetky dôležité európske a svetové krajiny.
Slovenský veľvyslanec pri EÚ spresnil, že po tom, ako sa rozbehol každodenný život slovenskej diplomacie, bolo hlavným cieľom zaistiť vstup krajiny do základných medzinárodných organizácií – Organizácie Spojených národov a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Zároveň bolo potrebné vytvoriť a skonsolidovať sieť slovenských ambasád po celom svete, keďže sme získali len jednu tretinu bývalých československých zastupiteľských úradov. To si podľa jeho slov vyžadovalo investície do materiálnych a ľudských zdrojov. Ministerstvo zahraničných vecí sa budovalo diplomatmi, ktorí sa vrátili z Prahy, a tými, ktorí nastúpili ako čerství absolventi vysokých škôl a postgraduálnych štúdií.
“Začiatky boli hektické, ale podarilo sa vybudovať solídny základ pre slovenskú diplomaciu, ktorá slúži Slovensku a jej občanom,” opísal situáciu Javorčík. Podľa jeho slov bolo ďalším krokom nastavenie zahraničnopolitickej stratégie Slovenska, pričom už prvá koncepcia a prvé dokumenty určili ako prioritu smerovanie do integračných štruktúr. “Vtedy sme hovorili o trojuholníku OECD, NATO a EÚ,” dodal.
Javorčík upozornil, že Slovensku sa aj napriek tomu, čo sa u nás dialo v deväťdesiatych rokoch, podarilo dosiahnuť stanovené ciele – 11 rokov od vzniku samostatnej republiky sme sa 1. mája 2004 stali členmi EÚ, čo môžeme považovať za “základné ukotvenie našej krajiny”, a krátko predtým, 29. marca 2004, sme sa stali aj súčasťou NATO.
Podľa Javorčíka to však nebol koniec integračnej cesty Slovenska, ktoré v decembri 2007 vstúpilo do schengenského priestoru, čo bol ďalší dôležitý krok z hľadiska medzinárodnej akceptácie našej krajiny, a 1. januára 2009 sa nám podaril vstup do eurozóny.
“Všetko toto naznačuje, že Slovensko je už dnes súčasťou jadra, tých najužších väzieb, ktoré sú v Európskej únii,” skonštatoval diplomat. Zdôraznil, že po 25 rokoch sme ešte stále mladá krajina, ale za toto obdobie sa nám podarilo veľa dosiahnuť tak doma, ako aj v zahraničí.
“Ak boli na začiatku určité otázniky spájané so Slovenskom, tak ak porovnáme vtedajšiu a terajšiu situáciu, tak sú to dva rozdielne svety. Máme za sebou veľa úspešných aktivít vrátane profesionálne zvládnutého slovenského predsedníctva v Rade EÚ, máme predsedu Valného zhromaždenia OSN a aj toto dokazuje, že svet dnes považuje Slovensko za hodnovernú a akceptovateľnú krajinu s dobrým imidžom,” uviedol Javorčík v závere rozhovoru.
