Dánsko síce so Švédskom od roku 2010 spája most, ale imigračná politika oboch krajín je značne odlišná. Zatiaľ čo Švédsko od začiatku migračnej krízy prijalo v pomere k počtu obyvateľov z celej Európy najviac migrantov (približne 200 000), Dánsko sa stavia k migrantom trochu chladnejšie. Vlani úrady do krajiny vpustili menej ako tritisíc migrantov a vláda prijala mnoho reštriktívnych opatrení, ktoré značne sťažujú žiadosť o azyl.
Väčšina obyvateľov krajiny imigračnú politiku vlády víta, ale v piatok sa stretli jej odporcovia, ktorí protestovali konkrétne proti deportačnému centru Kærshovedgård. Nepáči sa im, ako sa tam zaobchádza s ilegálnymi migrantmi, ktorých by mali v najbližšom čase deportovať do ich rodných krajín. Účastníci demonštrácie žiadali uzavretie spomínaného centra a opätovné otvorenie jednotlivých prípadov neúspešných žiadateľov o azyl.
Vláda v poslednom čase zriadila nielen deportačné centrum Kærshovedgård, ale aj Sjælsmark. Ich dočasní obyvatelia by sa tam mali zdržiavať dovtedy, kým dôjde k ich deportácii. Celý proces sa však často preťahuje, pretože Dánsko nie je s niektorými krajinami tretieho sveta dohodnuté a časť ilegálov ani nemá štátnu príslušnosť. Z predpokladaných niekoľkých týždňov sa tak často stávajú mesiace, čo obyvatelia týchto centier nesú s veľkou nevôľou.
Mnohí z nich sa sťažujú na zlú kvalitu stravy, takmer žiadny program a športové alebo kultúrne možnosti. Vláda pripúšťa, že podmienky v deportačných centrách sú takto nastavené zámerne. A práve to kritizovali účastníci demonštrácií v oboch dánskych metropolách. Protesty zvolali v rámci projektu solidarity s neúspešnými žiadateľmi o azyl. Podľa koordinátorky projektu Anemone Samyovej migranti „trpia neoprávnene, pretože neurobili nič zlé“.
„Naši politici hovoria, že život v deportačných centrách treba čo najviac sťažiť, aby jeho dočasní obyvatelia odišli do svojich krajín a ďalší migranti k nám už potom ani neprichádzali,“ hnevá sa aktivistka. Martin Lemberg-Pedersen z univerzity v Aalborgu tvrdí, že jeho prieskum ukázal, že zhoršené životné podmienky viedli k zhoršeniu psychického stavu niektorých migrantov. „Je nutné o tom verejne hovoriť a pýtať sa, ako môžeme niečo také v slobodnej krajine vôbec pripustiť.“
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
