Akciu, na ktorej sa zúčastnilo niekoľko desiatok ľudí, usporiadala česko-turecká organizácia. Tá sa hlási k učeniu a odkazu mysliteľa a učenca Fethullaha Gülena žijúceho v USA, na ktorého Erdoganova vláda vydala zatykač za údajné organizovanie nepodareného prevratu a infiltrácie do štátnych orgánov a inštitúcií vrátane justície a polície.
Najskôr ako vzdor…
„Sufizmus je spojený s islamom, o ktorý sa opiera. Šíril sa od prelomu 7. a 8. storočia z oblastí pôvodne ovplyvnených kresťanskou a helenistickou tradíciou – zo Sýrie a čiastočne Egypta na východ,“ uviedla na začiatku viac ako hodinovej prednášky doktorka Křihová. „Toto učenie sa stávalo akousi vzdorovitou filozofiou proti svetskejšie zameranej umajjovskej vláde. Šíril sa do oblasti dnešnej irackej Mezopotámie, neskôr na územie dnešnej Perzie a ešte ďalej na severovýchod do Strednej Ázie. Vyskytuje sa na severovýchode dnešného Iránu a zasahuje ako Veľký Chorasán čiastočne do Afganistanu, Uzbekistanu a Turkménska. Práve sem prenikali trochu vzdorovitejší priaznivci sufizmu.“
Nepochopenie, nebezpečenstvo, dezinterpretácia
O čom je sufizmus? „Dá sa nazvať ezoterickým učením. Pre niekoho je učením dosť nepochopiteľným a možno aj nebezpečným, a to pre tých, ktorí sa rozhodnú sufizmus študovať sami za seba. Ide o to, aby sufizmus nebol vykladaný samostatnými jedincami. Adepti jednotlivých rádov boli vždy nabádaní, aby mali svojho učiteľa. Nebola podporovaná individuálna cesta k osvieteniu,“ pokračovala ďalej iranistka.
„Pretože prekračoval hranicu toho ortodoxného, kánonického islamu so svojou až možno nadmierou horlivosti, zbožnosti až askézy.“ V rámci sufizmu bol a je veľmi dôležitý podľa Zuzany Křihovej reťazec učiteľa a žiaka, bez ktorého by formovanie adepta alebo novica nebolo možné. Upozornila tiež na nebezpečenstvo plynúce z interpretácie alebo dezinterpretácie jednotlivých článkov sufizmu. „Ich vodcovia boli často napádaní z herézy a prenasledovaní. Treba zdôrazniť, že negatívna stránka vyznenia sufizmu vychádza z nepochopenia jeho učenia. Z obrátenej stránky bol vždy pokladaný svojím prístupom za veľmi pozitívny k islamu,“ dodala.
Len a len Boh a nič iné
„Keď to veľmi zjednoduším, hlavnou myšlienkou sufizmu je, že existuje len Boh. Všetko ostatné sú len jeho tiene alebo len jeho vyžarovanie. Neexistujeme my, neexistujú rastliny, veci, všetko je len vyžarovanie Boha. Cieľom vyznávačov sufizmu a ich nasledovníkov je dostať sa do tej prapôvodnej jednoty s Bohom,“ poznamenala uznávaná iranistka. „K tomu sa dostaneme tak, že zo seba necháme odplávať všetky ľudské negatívne vlastnosti, ktoré by nás spájali s týmto svetom. Podľa stúpencov sufizmu je Bohu úplne ľahostajné rozlíšenie medzi dobrom a zlom. Je to pre neho úplne nepodstatné, pretože on sám je všeobjímajúci. Ľudská duša je uväznená v klietke ľudského tela. Mala by byť snaha sa oprostiť od všetkých zaťažujúcich ľudských vlastností, ktoré nás odpútavajú od Boha.“
V Iráne nemá „na ružiach ustlané“
Sufizmus vraj tiež nemá v súčasnom Iráne „na ružiach ustlané“. Napríklad sú zakázané verejné združenia, na ktorých môžu zástancovia sufizmu praktizovať svoju vieru. „Naopak, však hrobky najvýznačnejších sufijských mudrcov sú obľúbené a navštevované,“ konštatovala odborníčka.
Z publika potom zaznel názor, že „satan je v arabskom svete pod Bohom“. „V Iráne za Chomejního boli najväčším satanom Spojené štáty americké a potom menším satanom bolo Rusko…“
