Chmelár podľa vlastných slov uvažuje o kandidatúre na prezidenta, pretože ho mnohí ľudia, či už na sociálnych sieťach, ale aj osobne vyzývajú, aby sa pokúsil dostať do Grasalkovičovho paláca.
„Doteraz som na podobné výzvy nereagoval. Nie preto, že by som ich ignoroval alebo by som si ich nevážil. Práve naopak. No akokoľvek mi lichotili, mám pred touto funkciou príliš veľký rešpekt na to, aby som sa púšťal do nejakého dobrodružstva bez toho, aby moja kandidatúra dávala nejaký hlbší zmysel. Bez neho by bola akákoľvek snaha uspieť proti finančnej a mediálnej mašinérii, ktorá bude stáť na strane favoritov takéhoto zápasu, iba donkichotským bojom,“ píše analytik v úvode.
Chmelár sa netají tým, že má vlastnú koncepciu fungovania prezidentského úradu, vlastnú predstavu o úlohe prezidenta, ale aj vlastnú víziu o budúcnosti Slovenska. Prezident by podľa neho nemal byť iba „formálnym nudným úradníkom, ktorý netvorivo plní, čo je vopred dané“, ale nemal by byť ani „marketingovým kráľom, ktorý si pestuje osobnú popularitu a blahosklonne chodí medzi ľud, pre ktorý nič nerobí“.
Podľa Chmelára by mal budúci prezident dať republike to, čo tu doposiaľ chýbalo: „Hlbokú zakladateľskú myšlienku, nosnú hodnotovú filozofiu, na ktorej sa dá budovať štát. Mal by byť schopný motivovať krajinu, aby stavala na tom najlepšom, čo sa v jej dejinách zrodilo, mal by nadviazať na veľkých štátnikov a poznať ich uvažovanie, mal by namiesto marketingových póz vrátiť do politiky viac autentického presvedčenia a nadšenia, ktoré dokáže inšpirovať spoločnosť k vyšším cieľom.“
Analytik dodáva, že prezident by mal byť predovšetkým aktívny v snahe prekonať rozdelenie spoločnosti, ktorej podľa Chmelára chýba úprimný dialóg a porozumenie. „To sa nedosahuje predstieranou nadstraníckosťou, ale formulovaním spoločných cieľov, predkladaním inšpiratívnych návrhov, motivovaním konkrétnymi predstavami o budúcnosti štátu a jeho postavení v Európe,“ píše analytik.
Dialóg je cesta
Jednou z ciest na zjednotenie spoločnosti je podľa Chmelára dialóg o novej spoločenskej zmluve. Navrhuje tiež zvolanie ústavodarného zhromaždenia, ktoré by vyvrcholilo prijatím novej ústavy a založením druhej republiky. „Spoločnosť sa totiž nedá zjednotiť ignorovaním jej konfliktov, ale ich prekonávaním na základe spoločných plánov, ktoré prebudia to najlepšie, čo je v nás,“ dodáva.
„Mojou ambíciou preto nie je splniť si osobný sen a už vôbec nie si ho kúpiť. Neláka ma ani funkcia, ani moc, ale vplyv na smerovanie spoločnosti. Nezjavil som sa tu náhodne, môj príbeh je dostatočne čitateľný. Dvadsať rokov som prítomný vo všetkých dôležitých zápasoch za mier a spravodlivosť. Milujem svoju domovinu, mám k Slovensku hlboký osobný vzťah umocnený poznaním jeho dejín, prírody a kultúry.“
Chmelár zdôrazňuje, že jeho úvahy o prípadnej kandidatúre na post hlavy štátu sa rozhodne neviažu na to, ako sa oficiálne rozhodne súčasný prezident Andrej Kiska, ktorý ešte neprezradil, či sa bude opätovne uchádzať o zvolenie, ale už sa objavili informácie, že sa o to nebude pokúšať. Podľa analytika by však Kiska mal kandidovať a „obhajovať svoje doterajšie postoje, zmysel svojho verejného pôsobenia, ako aj latku, ktorú nasadil svojím výkonom“.
Tri veci rozhodnú
Chmelár zopakoval, že na Kiskovo rozhodnutie nečaká, ale na to, či nakoniec bude, alebo nebude kandidovať, budú mať vplyv tri rozhodujúce faktory.
Jedným z faktorov, ktorý ovplyvní Chmelárovo rozhodnutie kandidovať na prezidenta, je aktívna podpora verejnosti. „Ak nemáte množstvo peňazí, musíte ich nahradiť množstvom presvedčených ľudí, ktorí sú ochotní pre zmenu niečo urobiť. Nestačia výzvy na Facebooku a pasívne vyjadrenia sympatií. Nečakajte spasiteľa. Vy všetci musíte byť tou zmenou. Takže hľadám podporu. Aktivistov, spolupracovníkov, zdroje. Ak vás bude dosť, budem vedieť, že to má zmysel a že taký kandidát má naozaj právo nazývať sa občianskym,“ vysvetľuje analytik svoje úvahy.
Druhým faktorom, ktorý zaváži, je snaha predstaviť zásadnú, zmysluplnú a všeobecne zrozumiteľnú alternatívu k doterajšiemu pôsobeniu slovenských prezidentov. „To je výzva, ktorá ma láka najviac. Nie som spokojný s doterajším chápaním úlohy hlavy štátu ani s doterajším výkonom jeho právomocí. Zmysel svojej prípadnej misie by som preto nechápal ako osobnú konfrontáciu s jednotlivými kandidátmi, ale ako súťaž koncepcií, návrat k podstate veci namiesto vykresľovania podružných príbehov a tém, ktoré s výkonom prezidenta republiky nesúvisia,“ dodáva.
Treťou a poslednou vecou, ktorá ovplyvní Chmelárovo rozhodnutie, je súhlas rodiny. Politika je dnes totiž podľa analytika „arénou nízkych pudov“, v ktorej sme namiesto koncepčných diskusií, svedkami krčmových šarvátok a preto chce brať ohľad aj na to, či sú jeho najbližší ochotní znášať tlak, ktorý by prípadná kandidatúra na post prezidenta priniesla.
„Neklamme si. Žijeme v časoch, keď je politika považovaná za podradnú ľudskú činnosť, politik je synonymum zlodeja a ak sa aj nájde nejaká čistá duša, ktorá ešte verí v ideály verejnej služby tak, ako si ich ctili Štúr či Štefánik, politické supy urobia všetko pre to, aby ju pošpinili, zdiskreditovali alebo zničili jej povesť. Nečudo, že je čoraz menej čestných ľudí, ktorí by boli ochotní vystaviť seba a svoju rodinu takémuto riziku.“
Chmelár v závere zdôrazňuje, že o kandiatúre stále len rozmýšľa a ešte sa definitívne nerozhodol. Dodáva tiež, že ho k tomu vedie podpora zo strany priaznivcov, ktorým prisľúbil, že bude o svojom rozhodnutí informovať na svojom oficiálnom profile, ktorý sleduje viac ako 24-tisíc používateľov sociálnej siete Facebook.
„Pristupujem k takejto výzve s maximálnou pokorou a pocitom zodpovednosti, ktorý sa nedá s mojimi doterajšími aktivitami ani porovnať. Ak sa naozaj rozhodnem, že do toho idem, sľubujem, že budete medzi prvými, ktorí sa to dozvedia,“ sľúbil Chmelár.
- Reklama -
