Poukázal na to, že komunisti po svojom nástupe zlikvidovali celú občiansku spoločnosť, resp. všetky tie zložky, ktoré ju v klasickej demokratickej spoločnosti tvoria. Výrazne tomu pomáhali perzekúcie, ktoré šírili strach. “Postihovaní boli i domnelí odporcovia režimu, príslušníci inteligencie, rehoľníci atď., vo všetkých prípadoch preto, aby bola občianska spoločnosť zastrašená. Nástrojom, ktorý dobre slúžil tomuto účelu, boli i nezákonné, vykonštruované politické procesy,” uviedol historik.
Totalitný režim jednej strany, ktorý nedovoľoval akúkoľvek opozičnú alternatívu, podporovaný prísne kontrolovanými médiami, mal preto vplyv aj na zmenu štruktúry celej spoločnosti. Prispeli k tomu aj ekonomické zmeny, poznačené ďalšou, ešte radikálnejšou vlnou znárodnenia i plánované hospodárstvo, ktoré sa hneď na konci prvej päťročnice skončilo v podstate štátnym krachom a vynútenou menovou reformou. „Masívna kolektivizácia zlikvidovala súkromné poľnohospodárstvo, do roku 1952 sa režimu to isté podarilo s celou vrstvou živnostníkov a remeselníkov, minulosťou sa stali i slobodné povolania ako lekári či advokáti,” upozornil Londák.
Výsledkom bolo, že od 50. rokov minulého storočia vytvoril komunistický režim v Československu takú štruktúru spoločnosti, ktorá bola typická pre štáty socializmu sovietskeho typu. “Charakteristické pre takúto spoločnosť je, že takmer všetci obyvatelia v produktívnom veku sú zamestnancami štátu, veľká časť v oblasti priemyslu, časť sa stáva skupinou zamestnanou v kolektivizovanom agrárnom sektore a iba minimum obyvateľstva má status súkromne hospodáriacich roľníkov či slobodných umelcov,” ozrejmil Londák. Ako dodal, táto nesloboda v oblasti ekonomickej mala následne závažné konzekvencie pre život celej spoločnosti.
