Veľká Británia vyhostí ruských diplomatov v reakcii na vývoj prípadu otráveného agenta Sergeja Skripaľa, pretože Rusi nevysvetlili, ako sa do Británie dostala nervová látka, ktorou bol bývalý dvojitý agent otrávený. Stojí za tým podľa vás skutočne Kremeľ alebo ruské spravodajské služby, ako sa špekulovalo v obdobnom prípade otráveného agenta Alexandra Litvinenka?
Pokiaľ viem, Veľká Británia na základe prvotného šetrenia vyjadrila názor, že jed vznikol v Sovietskom zväze a že je potrebné, aby Rusko vysvetlilo, ako sa taký jed, ktorý sa nedá bežne získať, dostal do Veľkej Británie. Usudzujú z toho, že tam je nejaká ruská stopa. Ale treba uviesť, že Británia čakala do nejakého momentu, než Rusko odpovie na otázky, ktoré Rusku zaslala. Ruský minister zahraničia Lavrov spochybňuje ich zrozumiteľnosť, ale myslím si, že to je len hra. Až potom Briti pristúpili ku krokom, ako je vyhostenie 23 ruských diplomatov z Veľkej Británie. Ale treba počkať na výsledky šetrenia a nerobiť nejaké unáhlené závery, hoci súčasné šetrenie ukazuje ruskú stopu.
Sergej Lavrov. Zdroj: TASR
Myslíte si, že bude možné bez všetkých pochybností zistiť, kto a prečo Sergeja Skripaľa a jeho dcéru otrávil? Alebo dôjde k veľmi silnému podozreniu ako v prípade Litvinenka, že za tým stálo Rusko, ale Kremeľ to bude aj tak popierať?
V prípade Litvinenka boli konkrétne stopy, kadiaľ bol rádioaktívny jed, ktorým bol agent otrávený, do Veľkej Británie dopravený. Boli identifikovaní aj dvaja potenciálni vinníci, takže si myslím, že v prípade Litvinenka sú pochybnosti vyšetrovaním pomerne významne vyvrátené. Zatiaľ čo v tomto prípade treba skutočne počkať, aké budú prvé naozaj overené výsledky vyšetrovania, či sa preukáže, že akcia bola riadená Ruskom alebo že to bola jednoduchá vražda, pri ktorej boli použité otravné látky.
Čo by bol podľa vás horší variant? To, že za otravou agenta stojí Rusko, jeho spravodajská služba, alebo to, že Rusko nemá nad týmito nebezpečnými jedmi vyrobenými v ére Sovietskeho zväzu kontrolu, že im unikli a objavujú sa niekde v kriminálnom prostredí?
Samozrejme, ak by sa overilo, že tá otravná látka unikla z nejakých skladov v Rusku, je to stopercentne vec, ktorá by sa stať nemala, a Rusko by za to bolo kritizované. Ale nie je to vylúčené. Ak by sa však skutočne preukázalo, že zavraždenie bolo riadené z Ruska, bol by to veľký problém, ktorý by ukazoval veľmi krajný spôsob likvidácie protivníkov zo strany Ruska. Čo by bola naozaj medzinárodná kríza.
Dá sa vylúčiť, že to nie je krajná metóda práce ruskej spravodajskej služby, keď už k tomu v prípade Litvinenka došlo?
Úplne sa to vylúčiť nedá, pretože sú známe prípady aj z minulosti, keď Sovieti použili vstreknutie jedu do tela svojho protivníka – agenta. Ale dnes je už úplne iná doba, sme ďaleko za studenou vojnou a tá kultúra vzťahov a riešenia problémov je podľa môjho názoru úplne inde. A tieto metódy riešenia už nepatria do tejto doby.
Ale vidíme predsa, čo sa deje na východe Ukrajiny, kam Rusko posiela zbrane, muníciu aj vojakov. Aj to, že Rusko porušilo medzinárodné právo okupáciou Krymu, napokon hovorili ste o prípade Litvinenka, naozaj máte pocit, že Rusko tak zásadne zmenilo metódy boja proti svojim protivníkom?
Áno a nie. Myslím si, že keby to bolo v minulosti, zvolilo by pomerne radikálnejšie cesty riešenia. Dnes žijeme v dvadsiatom prvom storočí a som presvedčený, že používanie hrubej sily už sem nepatrí, aj keď sa jej nemôžeme vyvarovať, ako sa ukázalo na Strednom východe alebo na východe Ukrajiny. Ale musíme to prekonať a musíme nájsť spôsoby riešenia, ktoré nebudú spojené s používaním hrubej sily. Aj keď si myslím, že vo vyváženosti jednotlivých táborov, či už to bude NATO, alebo Šanghajská organizácia spolupráce a pod., bude pravdepodobne nejakú rolu hrať, ale nemalo by to byť primárne.
Vo svete sa stále objavujú ďalšie a ďalšie hrozby, napríklad Severná Kórea a jej jadrové zbrane. Čo hovoríte na schôdzku amerického prezidenta s kórejským vodcom? Bývalý minister zahraničia Spojených štátov amerických Rex Tillerson, ktorý bol odvolaný z funkcie, vyhlásil, že v diplomacii by mali najprv rokovať nižší diplomati a až potom najvyšší predstavitelia štátov. Je podľa vás šanca, že toto stretnutie prispeje k zlepšeniu vzťahov medzi Spojenými štátmi americkými a Severnou Kóreou? Nemôže dôjsť k tomu, čo sa v prípade diktátorov často stáva, že dohoda bola uzavretá, ale nie je isté, že ju severokórejský režim bude dodržiavať, až sa mu to prestane hodiť?
Vždy platí, že zmluvy sú na to, aby sa porušovali. Ale máte pravdu, že príprava, ak má zmluva fungovať dlhodobo, musí byť prepracovaná a musí viesť k záverom, ktoré budú akceptovateľné pre obe strany. Ale zatiaľ nevieme, do akej miery sa podarí schôdzku medzi Kim Čong-unom a Donaldom Trumpom uskutočniť, takže by som bol zdržanlivý. Stále nevieme, ako to v skutočnosti bude vyzerať.
Prvú „obeť“ táto zatiaľ neuskutočnená schôdzka má, je ňou Rex Tillerson, pretože jeho kritika Trumpovho rokovania bola zrejme poslednou kvapkou, ktorá viedla k jeho odvolaniu z postu ministra zahraničia. Na jeho miesto nastúpi doterajší šéf Ústrednej spravodajskej služby, CIA, Mike Pompeo, ktorý zastáva tvrdšiu líniu, podobne ako americký prezident. Vnímate túto výmenu na čele americkej diplomacie ako pozitívnu alebo negatívnu?
To všetko sa udialo v ostatných dňoch, takže na nejaké hodnotenie je priskoro, nepoznáme ani názory pána Pompea, takže treba ešte nejaký čas počkať. To, že má podobné názory ako prezident Trump, ešte neznamená, že bude zlý minister zahraničných vecí. Na druhej strane je úplne evidentné, že došlo k nejakému konfliktu alebo nedorozumeniu medzi prezidentom Trumpom a Tillersonom. A vieme, že v minulosti medzi nimi dochádzalo k rôznym nezrovnalostiam a rôznym názorom aj v iných veciach, ako je Severná Kórea, takže to pravdepodobne vyústilo v tomto čase, ale bezprostredne by som to nespájal s rozhodnutím amerického prezidenta stretnúť sa s Kim Čong-unom. Skrátka to už bola posledná kvapka, keď sa prezident rozhodol, že nebude ďalej spolupracovať s Tillersonom a zvolí si nového ministra zahraničných vecí, s ktorým si bude viac rozumieť.
Donald J. Trump. Zdroj: TASR
Čo ste hovorili na predvolebnú kampaň ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vo svojom posolstve o stave krajiny predstavil svetu nové ruské „zázračné“ zbrane, ktorým dominovali predovšetkým rakety, ktoré majú podľa neho neobmedzený dolet, sú schopné preniknúť akoukoľvek protiraketovou obranou a zasiahnuť akékoľvek miesto na svete? Je predstavenie takýchto zbraní podľa vás len predvolebná kampaň, ktorá má uistiť Rusov o pripravenosti a obranyschopnosti krajiny, alebo je to zastrašovanie prípadných protivníkov?
Vojenská schopnosť je vždy niečo, čo má zastrašiť každého, kto by použil silu proti tomu, kto svoju vojenskú schopnosť prezentuje. To je vec, ktorá napríklad v čase studenej vojny držala jednak Sovietsky zväz, jednak Spojené štáty americké v rovnovážnej polohe, a v dôsledku to znamenalo, že nedošlo k prechodu studenej vojny do vojny horúcej. To je niečo, čo bude pokračovať aj do budúcna. Ale nebýva úplne bežné, že sa v prejave o stave krajiny predvádzajú jednotlivé zbrane, hoci sa tradične hovorí o tom, že sa bude brániť suverenita štátu. Skrátka ten prejav býva štátnickejší než ten, ktorý predviedol Vladimir Putin. On tam prezentoval jednotlivé zbrane a zbraňové systémy dokonca aj na videozáberoch. Neviem, či je to odkaz dovnútra alebo navonok, ale celkom určite sa ruský prezident snažil prezentovať svoje výsledky okrem iného v oblasti bezpečnosti a armády, za ktorú bol v minulosti pomerne dosť kritizovaný. Kritika spočívala v tom, že Rusko zaostáva a nemá moderné zbrane. Tak teraz ukázal, že dnes má tie moderné zbrane k dispozícii. Ale chcem znovu pripomenúť, že do takého prejavu to nepatrí, to sa skrátka nerobí. Nepoznám prípad, že by niekto z podobne významného štátu, ako je Rusko, prezentoval jednotlivé rakety a zbrane.
Myslíte si teda, že to bola odpoveď na predchádzajúcu kritiku alebo fakt, že práve v tomto čase ukázal nové zbrane, má nejakú súvislosť so súčasným dianím vo svete, napríklad s konfliktom na východe Ukrajiny či v Sýrii?
Myslím si, že Sýria je len v podstate vedľajší produkt, aj keď Rusko úplne evidentne má svoj vplyv na Sýriu a tento región, kde má svoje základne a prípadne bude mať ešte väčšie, nielen tú námornú, ale aj tú leteckú. To je vec geopolitická a Rusko tam bude a chce upevňovať svoj vplyv. To bolo aj v čase Sovietskeho zväzu, to nie je nič nové. Faktom je to, že Putin použil Sýriu ako akýsi skúšobný polygón na odpálenie rakiet. V tomto prípade aj v prípade prepravy lietadlovej lode, z ktorej štartovali lietadlá na vykonávanie náletov v relatívne malom priestore operačného nasadenia, to bol viac-menej len nácvik na využívanie týchto systémov, ktoré má Rusko k dispozícii. To všetko sú veci, ktoré treba registrovať. Používanie nových zbraní v Sýrii je overovanie svojich schopností, ale na druhej strane použitie sily v prospech sýrskeho prezidenta Asada znamená upevnenie pozície v tomto regióne. A to je oveľa významnejšie než demonštrácia ruských zbraní a zbraňových systémov. Putin, samozrejme, musí ukázať, že má odpoveď aj silu proti NATO a technologickej prevahe Spojených štátov amerických nielen v tých konvenčných zbraniach, ale aj v zbraniach vysokej technologickej hodnoty. Preto predvádzal napríklad raketu na jadrový pohon, podvodné kontinentálne aparáty, nové bezposádkové lietadlá Suchoj Su-57 a pod. Ruská armáda ich nemá vo svojej výzbroji veľa, ale ich schopnosť, ktorú Putin prezentoval, ukazuje, že technologicky sú na pomerne vysokej úrovni. Otázka však znie, ako vyzerá ruská spoločnosť. A to je to, čo pravdepodobne Putina trápi oveľa viac.
Vladimir Putin. Zdroj: TASR
Európsku úniu zase trápi migrácia, aj keď nie je taká dramatická ako v predchádzajúcich rokoch. Je dnes situácia vo svete vzhľadom na veci, o ktorých sme hovorili, ako sú rôzne lokálne konflikty, zbrojenie Ruska či migrácia, menej bezpečná než predtým? Alebo sa bezpečnostná situácia naopak upokojuje, keď bol porazený Islamský štát, rysuje sa nádej na rokovanie so Severnou Kóreou, končí sa vojna v Sýrii?
Myslím si, že z krátkodobého hľadiska vždy nastane nejaký problém, ktorý sa podarí vyriešiť. Kritický môže byť prípad Severnej Kórey. Ale keby prezident Trump a kórejský vodca našli nejaké riešenie, ako sa bude Severná Kórea správať v budúcnosti, či zlikviduje jadrový arzenál, znížila by sa hrozba na východe Ázie. To sú veci, ktoré do nejakej miery kulminujú, potom sa zase vracajú späť do zodpovedajúcej úrovne. Nedávno to bola hrozba Iránu, ktorú sa podarilo z veľkej časti redukovať. Ale podľa mňa sú oveľa zložitejšie veci, ktoré treba vidieť a hľadať v dlhodobejšom horizonte, a to sú veci, ktoré sú spojené s globálnym otepľovaním, zhoršovaním životného prostredia a následne migráciou, ale tiež to, ako sa začínajú aktivizovať rôzne radikálne skupiny. Je jedno, či sú pravicové alebo ľavicové, teroristické alebo nie. Problematika, ktorá sa týka ľudstva ako takého, keď sa dostáva do pohybu obrovská masa ľudí a pravdepodobne to bude pokračovať ďalej, môže byť oveľa väčšia hrozba než to, keď sa dostanú do konfliktu civilizované štáty. Môžeme si jeden o druhom myslieť čokoľvek, ale vzájomné konflikty sme schopní vyriešiť. Znovu pripomínam studenú vojnu, keď proti sebe stál blok Varšavskej zmluvy a Severoatlantickej aliancie, keď mali hlavní hráči k dispozícii jadrové zbrane, ale vďaka prirodzenej inteligencii najvyšších predstaviteľov na jednej aj na druhej strane sa zabránilo tomu, aby sa začali používať. Ale v prípade, keď sa dostane do pohybu obrovská masa ľudí napríklad z Afriky, kde populačná explózia ďalej pokračuje, prestávajú platiť bežné zásady a normy. Tam musíme byť veľmi opatrní, pretože to je živná pôda pre nárast vysokého napätia, radikalizácie a vznik organizácií, ako bol Islamský štát.
