Bola podľa vášho názoru rekonštrukcia vlády iba kozmetická alebo išlo o veľkú rošádu, keď odišli Robert Fico aj Robert Kaliňák?
O kozmetickej výmene sa nedá hovoriť. Odstúpili predsa dvaja najvýznamnejší predstavitelia Smeru. Pád z funkcie premiéra si Robert Fico zapamätá do smrti a tak isto si svoj odchod zapamätá aj Kaliňák. Bola to vážna politická zmena a myslím si, že to tak bolo akceptované aj prezidentom Andrejom Kiskom, keď novú vládu vymenoval. Prezident bol ako prvý, kto vyzval na to, čo by sa podľa neho malo stať, keď už pred dvomi mesiacmi hovoril, že buď dôjde k rekonštrukcii vlády, alebo budú predčasné voľby. Podľa toho, ako sa neskôr prezident správal a ako to komentoval, predpokladám, že aj on vníma zmenu vlády ako významnú. A tak to vnímam aj ja.
Zmení sa pod vedením nového premiéra Petra Pellegriniho slovenská politika?
Ťažko povedať, lebo ak niekto povie, že má dôjsť k významnej rekonštrukcii vlády, ku ktorej aj došlo, to neznamená, že sa nejakým zásadným spôsobom zmení aj vykonávanie vládnej moci v každej oblasti. Problém je v korupcii. Toto bola veľká celonárodná vzbura proti korupcii. Otázka je, či sa nová vláda dokáže vyrovnať s korupciou, aj keď o vyrovnávaní je ťažko hovoriť, pretože korupcia je problém najmä strany Smer. Otázne teda je, či nová vláda dokáže aspoň potlačiť problém korupcie. V iných oblastiach politiky, ako je napríklad zahraničná politika, nešlo o požiadavku námestí, aby došlo k zmene.
Na zmenu sa pýtam preto, že sa predseda NR SR a líder národniarov Andrej Danko vyjadril, že sa necíti komfortne ako člen koalície, v ktorej sa o výmene ministra a policajného prezidenta dozvedá z médií. Danko dodal, že Pellegriniho možno poznajú v Smere, ale nie v SNS a národniari si preto predvolali premiéra na stretnutie. Nie je to náznak rozkolu v koalícii po nástupe nového premiéra?
Spory boli v koalícii aj v minulosti. Stačí pripomenúť spor o ministra školstva z minulého leta, ktorý Danko prehral. Teraz sa Danko snaží získavať politické body, ale musím povedať, že to, čo povedal k ministrovi a jeho odchodu, to je predsa vec vlády a nie vec parlamentu. Treba však povedať, že vláda to nezvládla. To, čo predviedol minister Drucker, je niečo úplne absurdné. Naozaj pre to nemám pochopenie.
Tomáš Drucker, ktorý vo funkcii ministra vnútra nahradil Roberta Kaliňáka, vydržal v ministerskom kresle tri týždne. Bol to podľa vás z jeho strany správny krok takto rýchlo odísť a neodvolať policajného prezidenta Tibora Gašpara?
Jeho pôsobenie na vnútre bolo trápne a absurdné. Iné slová na to nemám. Premiér Pellegrini sa podľa mňa iba snažil zachraňovať vládu pred tou najväčšou trápnosťou. Policajného prezidenta môže odvolať jedine minister. Pokiaľ ho neodvolal ten nový, tak premiér sa snažil aspoň politicky uplatniť svoj vplyv a presvedčil Gašpara, aby odišiel sám, aj keď k pomerne neskorému dátumu, čo je zase trošku trápnosť, ale Pellegrini predsa len niečo dosiahol.
Gašpar z postu prezidenta policajného zboru (PZ) nebol odvolaný a odíde z funkcie ku koncu mája po dohode s premiérom. Stačí to podľa vás na upokojenie napätia, ktoré zavládlo po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej?
Ukazuje sa, že strana Smer-SD nevie manažovať krízu, v ktorej sa vlastnou vinou ocitla. Ukazuje sa tiež, že Pellegrini sa aspoň o niečo snaží, aj keď s nie celkom ideálnymi výsledkami. To, že Gašpar odíde z funkcie prezidenta PZ SR, treba v každom prípade hodnotiť pozitívne. Je to síce neskoro, ale to už je problém výberu nového ministra vnútra.
Čisto hypoteticky, keby sa niečo také ako dnes dialo v čase, keď ste mali rezort vnútra na starosti vy, odvolali by ste policajného prezidenta, ak by na to tlačila časť verejnosti aj opozícia?
Pozrite, ak by som bol členom nejakej vlády, tak určite by som sa na to neprizeral celé roky, až kým sa národ vzbúri proti korupčnej vláde. Takže v takejto situácii, ktorú ste popísali, by som sa neocitol, ale poviem to inak. Minister mal už dávno policajného prezidenta Gašpara odvolať a dajme bokom to, ako si Gašpar odvolanie zaslúži alebo nie, pretože tu vznikol politický problém.
Keď je národ na námestiach a je tu politická požiadavka, aby nejaký funkcionár odstúpil, a kto chce upokojiť situáciu, má takého človeka odvolať. Keď minister menuje alebo odvoláva policajného prezidenta, je to iná situácia, ako keď sa presúva iný policajný funkcionár. Odvolanie policajného prezidenta je politické rozhodnutie, ktorým minister uplatňuje moc, ktorú mu dáva zákon a nemusí to nijako zdôvodňovať, o tom zákon nehovorí. Minister, ktorý chcel upokojiť situáciu, mal dávno odvolať Gašpara z funkcie. Je to trápne váhanie, ktoré je na ich škodu a je to ich problém.
SaS predstavila schému údajného napojenia vplyvnej rodiny Bödörovcov na viacero vysokopostavených ľudí z NAKA a liberáli tvrdia, že vymeniť Gašpara nestačí. Ak sú tvrdenia SaS pravdivé, je možné zmeniť tento systém?
Zmien, ktoré sú vo vedení Policajného zboru nevyhnutné, nie je až tak veľa. Nejde o žiadne hromadené čistky. Myslím si, že keby približne desať ľudí odišlo z funkcií, tak by to bola úplne iná situácia. To, čo ma však znepokojuje v poslednom čase, je isté protirečenie, ktoré existuje v radoch ľudí žiadajúcich zmenu.
Keď som bol na mítingoch Za slušné Slovensko, tak tam organizátori rozdávali letáčiky, v ktorých hovorili o „odpolitizovaní“ polície, ale tie požiadavky boli dosť nešťastné, pretože vykazovali znaky určitého ľavicového anarchizmu. Napríklad sa v nich požadovalo, aby polícia nebola pod rezortom vnútra. Ja sa ale pýtam, kde má byť?
Ďalšia požiadavka bola, aby politici neovplyvňovali políciu. Politici, samozrejme, nesmú ovplyvňovať políciu tak, aby slúžila ich záujmom a nie ľuďom. S tým sa dá súhlasiť, ale to neznamená, že politik nemá riadiť rezort, pod ktorým je polícia. Veď práve politici sú ľudia, ktorí sa uchádzajú o dôveru verejnosti vo voľbách a keď získajú mandát, tak riadia štát, riadia rezorty vo vláde.
Treba rozlišovať, čo sa myslí pod tým „odpolitizovaním“ polície. Zneužívať políciu na politické účely sa nesmie, to je jasné, s takýmto „odpolitizovaním“ každý súhlasí. Každý predsa súhlasí s tým, že sa nesmie stať, aby polícia niečo kryla a tak slúžila niektorým politikom. Nemôžeme tiež súhlasiť s tým, aby sa polícia zameriavala naopak na iných politikov z opozície, to je všetko v poriadku, ale nemožno žiadať, aby sa polícia riadila nejakým spôsobom sama.
Najväčší paradox je, že požiadavky, ktoré vznikli v hnutí Za slušné Slovensko, sa zhodujú so zámermi vlády na zmenu zákona o policajnom zbore a o štátnej službe príslušníkov PZ. Tam sa zavádza nový spôsob ustanovenia policajného prezidenta.
Teraz minister vnútra menuje aj odvoláva prezidenta Policajného zboru. S pripravovanou novelou má kandidátov na túto funkciu navrhovať výberová komisia a podľa vášho vyjadrenia stratí minister vnútra v tomto výbere vplyv. Prečo si to myslíte?
Vysvetlím to na funkcii policajného prezidenta. Teraz je jednoznačne dané, že minister ho menuje aj odvoláva a vychádza slobodne zo svojho mandátu, ktorý má ako minister. Podobne je to s riaditeľom policajnej inšpekcie. Zmena zákona zavádza pomerne komplikovaný proces, na začiatku ktorého je výberová komisia. Zrejme najdôležitejšie je, koho táto komisia ako kandidátov vyberie a posunie do parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, pretože iba z týchto kandidátov môže byť policajný prezident. Vo výberovej komisii budú dvaja ľudia, ktorých menuje minister vnútra. Bude tam člen, ktorého menuje odchádzajúci policajný prezident, bude tam niekto, koho dodajú policajné odbory, rektor Akadémie Policajného zboru dodá svojho človeka a rovnako aj prokuratúra. Ministrom delegovaní členovia komisie však budú v menšine.
Tento princíp je veľmi zvláštny, pretože ide proti pravidlám zastupiteľskej demokracie, v ktorej platí, že voliči si vyberú svojich zástupcov, ktorí dajú dôveru vláde a členovia vlády riadia rezorty a keď ich majú riadiť, tak by to mali robiť aj personálne. V tomto návrhu je vidieť, že sa zavádza systém s prvkami policajnej samosprávy, lebo policajné zložky si v tomto prípade samé generujú policajného prezidenta.
Existuje, samozrejme, sudcovská samospráva, ale súdna moc je v ústave zakotvená ako samostatný pilier štátnej moci, ale polícia je predsa súčasťou jedného rezortu vo výkonnej moci. Nerozumiem, prečo sa objavujú takéto samosprávne prvky v polícii. Komisia potom podľa novely pošle kandidátov do parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť a ten vyberie jedného, ktorého potom menuje minister. Minister tak menuje, ale už nevyberá prezidenta PZ SR.
Aká bude potom zodpovednosť ministra vnútra za policajného prezidenta, keď bude mať len malý vplyv na jeho výber. Ako prevezme zodpovednosť za jeho prípadné pochybenia, keď si ho sám vlastne ani nevybral?
To je v tejto chvíli tá najsprávnejšia otázka, na ktorú stále upozorňujem. Pretože ten, kto má mať zodpovednosť, má mať aj vplyv na daný rezort a nie, že tu budeme oslabovať vplyv politikov a následne budeme chcieť, aby sa zodpovedali. Preto považujem tento krok za nesprávny.
Nový policajný prezident má byť vo funkcii sedem rokov a vy ste sa vyjadrili, že bude počas svojho funkčného obdobia de facto neodvolateľný. Ako je to možné?
Na jednej strane sa hovorí o viacerých dôvodoch na odvolanie, ale všetko sú to dôvody, pri ktorých je len veľmi málo pravdepodobné, že nastanú. Ide o dôvody typu: strata štátneho občianstva, strata spôsobilosti na právne úkony, vstup do politickej strany. To sú všetko veci, ktoré sa nestávajú.
Čo ak policajný prezident alebo jeho najbližší podriadení pochybia, alebo ak bude jeho meno znova predmetom spoločenského napätia, ako to bolo v prípade odchádzajúceho policajného prezidenta Tibora Gašpara?
To dôvod nebude. Rovnako ako nebude dôvod na odvolanie, ak by vznikla objektívna nespokojnosť s prácou a výsledkami polície. Ani takýto dôvod na odvolanie v novele zákona nie je. Ide preto podľa mňa o faktickú neodvolateľnosť, aj keď je tu potom ešte jedna možnosť, ale tá je tiež len veľmi málo pravdepodobná. Odvolanie policajného prezidenta podľa novelizovaného zákona by bolo možné len vtedy, ak by sa v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť našli dve tretiny poslancov, ktorí by navrhli odvolanie policajného prezidenta, ale to je len ťažko predstaviteľné, že by sa na niečom takom zhodli dve tretiny členov výboru. Muselo by ísť o mimoriadnu situáciu.
Objavili sa informácie, že ministerstvo vnútra by mohla viesť jeho štátna tajomníčka Denisa Saková, ktorá bola údajne pravou rukou Roberta Kaliňáka. Bol by to ten správny krok pre výber ministra vnútra?
V tejto chvíli to neviem. Som ten posledný, kto by im chcel radiť, ale ak chce Smer obstáť a vyjsť aspoň na čas z krízy, do ktorej sa vlastnou vinou dostali, tak je pre nich kľúčový problém, ako nájsť človeka, ktorý by dokázal vzbudiť aspoň čiastočnú dôveru verejnosti. S Druckerom sa im to chvíľku darilo, pretože – aj keď je to absurdné – nemal s rezortom nič spoločné. V tejto situácii práve to budilo dôveru, pretože verejnosť chcela niekoho, kto nemal s rezortom vnútra nič spoločné.
Ukazuje sa však, že to nestačí. Keď už niekoho navrhnú, tak musí byť jasné, čo chce ten človek urobiť v kritických personálnych otázkach, ako je odvolanie Gašpara. Smer si len sám vyrába problémy, keď to naťahuje do 31. mája, pretože to budí veľkú nechuť a nevôľu a Smer vytvára dojem, že nehrá poctivo, že sú za tým isté hry a na to je verejnosť citlivá.
Protesty Za slušné Slovensko pokračujú aj po rekonštrukcii vlády s požiadavkou na odchod policajného prezidenta Gašpara, ktorá sa koncom mája aj splní. Myslíte si, že to vezme vietor z plachiet organizátorom protestov?
Neviem to celkom odhadnúť. Je to politická otázka a otázka rozpoloženia a politických nálad spoločnosti. Veľká časť ľudí má plné zuby korupcie, a preto je veľmi dobré, že premiér padol, lebo je to jeho zodpovednosť za to, kam krajinu doviedol. Na druhej strane si nie som istý, či je vzopätie na námestiach také silné, aby dokázalo ešte dlho pokračovať. Je tu tá otázka, či nemajú požadovať predčasné voľby. Zdá sa mi však, že na to nie je vzopätie také veľké. Niečo sa dosiahlo a nebolo to málo. Treba sa skôr pripravovať v podmienkach parlamentnej demokracie a riešenie by malo prísť v parlamentných voľbách. Ale tvrdohlavosť a zaťatosť Smeru v tom, že tam držali Gašpara, trapas s niekoľkotýždňovým ministrom vnútra, to všetko priam provokuje ľudí, aby kládli ďalšie požiadavky.
Sú tieto protesty dôkazom, že sa Slováci začínajú viac zaujímať o politické dianie a začínajú sa aj viac angažovať?
Myslím si, že Slováci sa vždy vedeli čas od času vzoprieť a potom dosiahli zlom a náhlu zmenu v situácii. Už roky hovoríme o „osmičkovej“ symbolike a myslím si, že udalosti marca 2018 zostanú zapamätané. Slováci ukázali, že vyzerajú byť dlho pasívni, ale potom sa vzchopia a to teraz vidíme. V politickom vedomí ľudí nastáva istá zmena. Na koniec tejto zmeny ešte nedovidíme. Názory sa môžu ešte diferencovať, ale teraz už nič nebude také, ako to bolo pred tým.
Vy ste to tak trochu naznačili, ale marcový prieskum volebných preferencií agentúry Focus hovorí presne. Smer-SD stratil v porovnaní s januárovým prieskumom až päť percent podpory. Je to začiatok konca éry Smeru?
Áno, myslím si, že ten koniec sa začína. Smer je strana založená na úspechu, na participovaní jeho členov na moci a na ich osobných ziskoch.
Skončil sa podľa vás tento úspech?
Tento úspech Smeru sa končí, áno.
Je podľa vás súčasná opozícia pripravená vládnuť, keď čoraz častejšie skloňuje predčasné voľby?
Súčasná opozícia je pomerne výkonná v poukazovaní na problém korupcie v Smere. V tomto sa jej darí, ale to je v podstate všetko, čo robí. Na ostatné problémy Slovenska, ktoré existujú, však nie je opozícia schopná predkladať riešenia a vysvetľovať ich verejnosti tak, aby ich vnímala. Tu sa bojuje len proti korupcii. Isteže je to veľký problém, ale nie je to jediný problém našej krajiny.
Ako vnímate postup opozície, ktorá od zverejnenia informácií z článkov Jána Kuciaka vedie takpovediac frontálny útok proti vládnej koalícii? Nemôže to presýtiť ľudí, keď toho bude priveľa?
Myslím si, že opozícia sa snaží svojou zvýšenou aktivitou prekryť jeden paradox, a to ten, že skutočnou, výkonnejšou opozíciou sa stali ľudia na námestiach. To je to šokujúce, čo sa pred dvomi mesiacmi začalo diať. Opozícia na tribúnach nereční, nie je tam prítomná a organizátori protestov si dokonca dávali záležať na tom, aby tam opozícia nebola. Prečo to robia? No práve preto, lebo cítia aj určitú nedôveru verejnosti práve v tom, čo ste povedali, či je opozícia schopná prevziať zodpovednosť. Je to paradox, je to pre opozíciu nepríjemné, ale je to tak, takže aj ona si musí spytovať svedomie.
- Reklama -
