Na Západe sa zväčšuje počet intelektuálov, ktorých Marx fascinuje. V tom sa situácia podobá na obdobie pred nástupom komunizmu

    0
    busta Karla Marxa (1818-1883) vo východonemeckom meste Chemnitz (Autor: TASR)

    No komunizmus padol, pokračuje Múčka, pretože bol devastačný ekonomicky aj duševne. Napriek tomu, nová generácia si marxizmus opäť osvojuje, a tak sa opäť začína nový pochod inštitúciami.

    “Marxov návrat nie je dôsledkom krízy v 2008, ako dnes znejú niektoré skratkovité zdôvodnenia, ktoré chcú ospravedlniť nárast jeho popularity v intelektuálnych kruhoch, tá ho len katalyzuje. Viac ráz sme na Postoji.sk opisovali, ako nárast marxistickej ľavice západnými univerzitami, ktorý možno sledovať už niekoľko desaťročí, agresívne vytláča ostatné názory,” približuje komentátor.

    Stúpenci marxizmu nás podľa jeho slov presviedčajú, že zlyhal len preto, lebo sa ho chytili tí nesprávni – teda ľudia ako Lenin, Mao Ce-tung, Ho Či Min či Fidel Castro. “Že s inými ľuďmi by to celé skončilo happyendom. Akurát, že pokusov už bolo dosť a zatiaľ to nikde happyendom neskončilo.

    “Marx presvedčil elity, že program založený na násilnej spoločenskej i ekonomickej organizácii vykorení biedu a nespravodlivosť. A že to stojí za to aj za cenu krviprelievania a krutých trestov pre tých, ktorí by takýto systém odmietali a zanovito by sa držali prežitej morálky či náboženstva. Marxova teória mala neskôr fatálny dosah práve preto, že elity túto paradigmu akceptovali,” prízvukuje. 

    Renesancia marxizmu, ktorá dnes podľa Múčku prichádza z tých najbohatších oblastí sveta, už dnes nemôže byť ospravedlnená ani bojom proti hladu či bojom proti likvidačným pracovným podmienkam. V najbohatších častiach sveta už nič z toho nie je, ľudia tam dnes žijú v priemere takmer dva razy dlhšie, ako pred sto rokmi.

    O to zarážajúcejšia je , ako ubádza, dnešná intelektuálna fascinácia Marxom. “A o to jasnejšie sa ukazuje, že to, čo elity na ňom tak láka, nie je samotný boj proti hladu či chudobe. Ale absolutizácia nejakého typu sociálneho dobra (dnes napríklad boj proti nerovnakosti) aj za cenu jeho násilného nanucovania a pošliapavania iných, aj dôležitejších dobier. A opäť na to dostáva požehnanie v salónoch i v akademickom prostredí.”

    Na Západe sa dnes podľa komentátora zväčšuje počet politikov, akademikov, intelektuálov i novinárov, ktorí marxistickému redukcionizmu nedokážu odolať. V tom sa situácia podobá na obdobie pred nástupom komunizmu.

    Celý komentár si môžte prečítať TU.

     

     

    - Reklama -