Transakcie sa realizovali prostredníctvom štyroch samostatných schém, ktoré od roku 2012 využívajú nerezidentské účty, a zahŕňali prevody ruských akcií a dlhopisov v hodnote viac ako 7,3 miliardy eur, uviedol Madis Reimand, šéf špeciálnej finančnej spravodajskej jednotky estónskej polície (Financial Intelligence Unit, FIU), ktorá vyšetruje takéto prípady. Účty spoločností so sídlom v Spojenom kráľovstve pritom zohrali “významnú úlohu”, dodal.
Pobaltský región, ktorý dlho slúžil ako kanál pre presun nelegálnych financií z Ruska do Európskej únie, zasiahla v posledných rokoch séria finančných škandálov. Dve z bánk v regióne boli v tomto roku zatvorené v súvislosti s praním špinavých peňazí. A dánsky úrad pre dohľad nad finančným trhom pokarhal Danske Bank z porušenia zákona v jej estónskej divízii. Lotyšsko a Estónsko, v snahe zachrániť svoju povesť, zvažujú zabavenie aktív a zákaz využívania tzv. schránkových firiem.
Reimand uviedol, že vyšetrovatelia zatiaľ nemajú dostatok dôkazov, aby mohli začať trestne stíhanie. FIU vo svojej výročnej správe, ktorú zverejnila v piatok uviedla, že je “dôležité” pokračovať v plánoch na pritvrdenie boja s praním peňazí a umožniť zhabanie pochybných aktív, ak ich právny pôvod nie je možné preukázať.
“Náš problém s takýmito transakciami z východu a všeobecne s rozsiahlymi medzinárodnými schémami je, že v praxi nie je možné zistiť, ktoré predchádzajúce trestné činy sú spojené s pochybnými aktívami,” povedal Reimand. “Je zrejmé, že tieto transakcie nie sú transparentné, a preto sú podozrivé.”
Pri odhalení troch zo štyroch schém pomohli aj informácie z investigatívnej práce 17 európskych mediálnych organizácií z medzinárodného novinárskeho združenia OCCRP (Organized Crime and Corruption Reporting Project). V dvoch prípadoch sa ruské aktíva presúvali najmä cez Moldavsko (to je známe ako ruská práčovňa), pričom banky v Estónsku spravovali aktíva za približne 2 miliardy USD z celkových 47 miliárd USD podľa FIU. V tretej schéme išlo o “azerbajdžanskú práčovňu” a tamojšie firmy a štátne inštitúcie previedli viac ako 3,9 miliardy USD na tzv. nerezidentské firemné účty v estónskych bankách. Predchádzajúci odhad OCCRP pritom počítal s oveľa nižšou sumou, zhruba 2,9 miliardy USD, poznamenal Reimand. Azerbajdžan to popiera a Danske Bank sa k tomu odmieta vyjadriť až do výsledkov prebiehajúceho vyšetrovania estónskej jednotky.
Štvrtá schéma zahŕňala prevody akcií a dlhopisov ruských spoločností na účty nerezidentov v estónskych bankách. Cenné papiere sa predávali prostredníctvom miestneho finančného systému a výnosy sa vyplácali nerezidentom a následne boli poslané do “desiatok krajín a tisíckam spoločností výmenou za rôzne tovary a služby,” uviedol Reimand.
Zatiaľ čo podľa OCCRP všetky podozrivé transakcie v azerbajdžanskom systéme riešila estónska jednotka Danske, Reimand sa odmietol vyjadriť, o ktoré banky išlo. Povedal však, že estónsky finančný dohľad v posledných rokoch “prakticky” eliminovali riziko podobných systémov.
Estónsky finančný dohľad pokarhal miestnu dcéru Danske Bank v roku 2015 za “porušenia pravidiel a pranie špinavých peňazí na základe kontrol uskutočnených rok predtým”. Uvažuje aj o začatí ďalšieho vyšetrovania v Danske po tom, ako sa objavili náznaky, že banka mohla zadržiavať informácie o klientovi, ktorý je spojený s bratrancom ruského prezidenta Vladimira Putina, Igorom Putinom, a tiež o ľuďoch, ktorí majú úzke väzby s ruskou bezpečnostnou službou.
