Pred pár dňami ste oznámili, že sa vám už podarilo vyzbierať 135-tisíc podpisov k petícii za referendum o zastropovaní dôchodkového veku. Je nutné robiť referendum, keď sa politici touto témou zaoberajú aj v parlamente?
Áno, pretože nechceme stratiť čas. Návrh materiálu o zastropovaní dôchodkového veku bol už raz v parlamente, nebol však daný na schválenie, keďže nebolo dostatok hlasov na to, aby prešiel v prvom čítaní.
Keby návrh zákona ani teraz neprešiel, tak si opäť oddialime dátum, kým zozbierame podpisy. Navyše sa pred vianočnými sviatkami a počas nich ťažko zbierajú podpisy, pretože ľudia majú iné starosti. Chceme teda využiť čas, aby sme stihli vyzbierať do konca roka 350-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda.
Pozitívne by bolo pre nás aj to, ak by prezident vypočul náš hlas a spojil by referendum s prezidentskými voľbami. Ak by však parlament zastropovanie dôchodkov schválil ústavnou väčšinou, nemáme problém petíciu za vypísanie referenda stiahnuť.
Netreba zabúdať, že prieskum, ktorý sa robil, je pozitívny a až 60 % opýtaných súhlasí s naším návrhom, 30 % nesúhlasí, ale z toho dôvodu, že chce odchod do dôchodku nižší ako 64 rokov a iba osem percent ľudí je za to, čo je dnes. Je to teda obrovská občianska podpora.
Nebol by zber podpisov za vypísanie referenda zbytočne vynaloženou energiou, keby sa podarilo dosiahnuť zastropovanie na úrovni parlamentu? Nie je jednoduchšie rokovať s politickými stranami?
My sa nebránime rokovať s politickými stranami a rokujeme aj s opozičnými stranami ako Sme rodina či OĽaNO. Hovoríme so všetkými, ktorí sú ochotní nás počúvať. Priniesli sme tiež do parlamentu petíciu so 126-tisíc podpismi, ktorú dali na ministerstvo a s ktorou sa nič nedeje. Jeden pokus sme teda už urobili, ale bol neúspešný, keďže parlament prijal iba uznesenie.
Poslanci za Smer predložili návrh na zastropovanie dôchodkov. Uvidíme, ako sa to skončí.
Strana SaS to však odmieta, takže rokovať s nimi je zbytočné. Most-Híd to tiež odmietol s tým, že podá návrh na fixáciu dôchodkov, ale tým nič nedosiahneme.
Ak by prešiel náš návrh, tak by už budúci rok mohli ísť ženy, ktoré majú tri deti a dosiahli vek 62,5 roka, do dôchodku. Navyše narastá veľké percento ľudí, ktorí idú do invalidného a predčasného dôchodku. Ľudia sú jednoducho unavení. Máme najviac nočných zmien, najviac nadčasov, najviac nepretržitej prevádzky. Keď si vezmeme napríklad Rakúsko, Nemecko alebo Holandsko, tak my robíme o štyri alebo osem rokov viac, ako robia oni.
Ministerstvo práce už v roku 2001, keď bol ministrom Peter Magvaši, malo vypracovaný návrh na zastropovanie dôchodkového veku na 63 rokov. Doteraz však táto téma nebola až taká aktuálna. Prečo s tým teraz treba tak súriť?
Pretože žien, ktoré majú tri deti, sa to bude týkať už na budúci rok. Týkať sa to bude aj mužov, ktorí majú dnes 52 až 54 rokov. Takže nie je až tak veľmi veľa času.
Samozrejme, treba sa na to aj ekonomicky pripraviť. Keď sme robili konsolidáciu verejných financií, počas krízy 2008 až 2009, tak sa navrhol súčasný dôchodkový mechanizmus, hoci sme boli na tripartite proti. My ako odborári sme vtedy proti tomu protestovali, ale ľudia to nepociťovali na sebe tak, že by sa ich to priamo dotýkalo. Keď si však ľudia začali uvedomovať, ako sa im reálne predlžuje odchod do dôchodku, tak súhlasili, že s tým treba niečo robiť. Všade vo svete ľudia, a odbory obzvlášť, protestujú kvôli dôchodkovým systémom a nepredlžovaniu odchodu do dôchodku.
Čakáte teda úspech v tom, že sa podarí zastropovať dôchodkový vek, či už v parlamente, alebo v úspešnom referende?
Verím, že sa dôchodkový vek podarí zastropovať. Keby som tomu neveril, tak to nerobím. Už sme raz ako odborári nazbierali podpisy na referendum, pričom bolo druhé najúspešnejšie, hoci nebolo platné.
Politici reagujú na verejnú mienku. Ak petíciu za vypísanie referenda podpíše 350-tisíc ľudí, tak je to obrovská sila ľudí, ktorú nemôžu politici ignorovať. Ak by sa to podarilo presadiť na úrovni parlamentu, tak by som bol rád, pretože by sa ušetrili štátne peniaze, ktoré by sa mohli použiť na niečo iné.
Napriek vypísaniu môže byť referendum pre nízku účasť neplatné, ako sme už viackrát zažili. Nebola by to potom zbytočná snaha a zbytočne vynaložené peniaze?
Nie. Zlým rozhodnutím sa míňajú ťažké milióny na iné veci, ktoré nepotrebujeme. Švajčiari robia referendum každú chvíľu a tiež to stojí peniaze. Referendum je najväčšia forma demokracie. Vôľa ľudí, vôľa božia. Takže, ak sa ľudia rozhodnú, tak by to mali politici rešpektovať. My urobíme všetko pre to, aby sa ľudia rozhodli a prišli hlasovať k urnám. Nebojím sa toho, že by sa ľudia vyjadrili negatívne proti zastropovaniu dôchodkov. Je však otázne, či budú ochotní prísť k urnám v takom počte, aby bola účasť dostatočná. To bude, samozrejme, záležať na nás a ďalších odborových zväzoch, ktoré s nami spolupracujú, aby sme urobili maximálnu kampaň.
Našou snahou je otvárať problémy, ktoré ľudí trápia, a zároveň ponúkať riešenia, ktoré zlepšia kvalitu života. To je našou úlohou a to by malo byť úlohou aj politikov.
Strana Smer-SD prišla s prvotnom požiadavkou zastropovať odchod do dôchodku na úrovni 65 rokov. Vy navrhujete 64. Aký je rozdiel v jednom roku?
My sme si zrátali strednú dĺžku dožitia, kvalitu života, zdravie a dĺžku pracovného času. Dospeli sme k tomu, že 64. rok je hranica, ktorú ešte vieme akceptovať. Ja viem tých ľudí, ktorí pracujú celú noc a ráno sa musia starať ešte o deti, pochopiť. Pre mňa je tisíc eur neskutočne veľa. Mali by však niekedy aj tí, ktorí o tom rozhodujú, prísť do fabrík a pozrieť sa, ako sa tam robí a za akú cenu. Pritom vo všetkých nadnárodných korporáciách je u nás vyššia produktivita práce ako v ich materských fabrikách.
Viacerí ekonómovia zastropovanie dôchodkov kritizujú. Ekonóm Ronald Ižip dokonca hovorí, že dôchodkový systém je neudržateľný, pretože bol vytvorený v podmienkach, v ktorých bola demografia úplne iná, ako bude o niekoľko rokov. Ekonóm Marián Vitkovič dodáva, že po roku 2035 nás čakajú s týmto dôchodkovým systémom veľké problémy.
Nesúhlasím s týmto tvrdením. Ja neviem povedať na sto percent, čo bude zajtra. Ak to niekto vie, tak má buď vešteckú guľu, alebo známosti tam hore. Ak niekto povie, čo bude za 35 rokov, tak klame. Iba si myslí, že to tak bude. Je to jeho predstava a jeho analýza.
Ja verím, že na to máme. Ktorá prognóza je správna, je otázka diskusie a dôvery.
Pozrime sa však na fakty. Slovenská republika dáva na starobné dôchodky iba šesť percent HDP. Ostatné krajiny okolo nás dávajú viac ako desať percent. Keby sme len túto časť dobehli, dorovnali to percento, tak absolútne nie je žiaden problém s tým, aby sme do budúcna vykryli ten schodok, ktorý bude prameniť z toho, že ľudia pôjdu skôr do dôchodku.
Predseda Odborového zväzu (OZ) KOVO Emil Machyna Zdroj: TASR
Navyše sme zaviedli druhý pilier, ktorý každému dôchodcovi znížil dôchodok o 50 eur. Vtedy sme s tým nesúhlasili iba my, odborári. Dnes sú v druhom pilieri nižšie dôchodky ako v priebežnom systéme. Človek, ktorý má minimálnu mzdu alebo medián, dostane podľa našich prepočtov nižší dôchodok ako ten, ktorý je v priebežnom systéme.
Druhý pilier je najväčší biznis pre správcovské spoločnosti. A keď analytici presviedčajú ľudí, aby išli do kapitálových fondov, tak všetkých odrádzam, pretože správcovské spoločnosti hrajú ruletu, ale nie so svojimi peniazmi. Ak prehrajú, znášate prehru vy, nikto iný. A ak skrachujú, tak za nich ručí štát, čiže všetci občania. Keby bolo na mne, tak druhý pilier okamžite zruším. Bohužiaľ, nie je na to politická vôľa.
Práve spomínaný Ižip naopak hovorí, že ak chcú mať ľudia vysoké dôchodky, tak musia byť ich odvody napojené na druhý a tretí dôchodkový pilier, kde si ľudia na svoj dôchodok sami sporia. Obrovská výhoda toho je, že ľudia si sporia v akciách a akcie rastú a vždy rásť budú.
Opakujem, ja neviem predpovedať budúcnosť. Keď to viete, tak máte vešteckú guľu. Poznáme však minulosť. Z tej vieme, že druhý pilier je stratový a horší ako priebežný. Ako mi môže niekto tvrdiť, že to bude inak? Iba si to myslí, nemôže to vedieť.
Ekonómovia argumentujú aj demografickým vývojom a tým, že sa rodí čoraz menej detí a keď odídu silné ročníky do dôchodku, tak nebude mať kto na nich robiť.
Prečo nekričali ekonómovia, keď bol návrh na zrušenie daňových licencií a znížilo sa jedno percento daní právnickým osobám? V štátnom rozpočte to predstavuje zhruba niečo okolo 400 miliónov eur. Keby sme ich mali, tak opäť je to za desať rokov vyše štyroch miliárd. To je ročná platba na dôchodky. Koľko by sme z toho ďalej mohli zaplatiť? Ako môže niekto podnikať desať rokov, nemať zisk a robiť konsolidačné závierky na Cypre? Najbohatšie štáty na svete sú tie, ktoré majú najvyššie dane.
Ja napríklad navrhujem daň z obratu, vďaka ktorej by mala Slovenská republika v rozpočte o štyri miliardy viac. Je to spravodlivejšie. Máme teda riešenia, ako by mali peniaze ostať v našej krajine.
A čo sa týka demografického vývoja, podporme mladé rodiny, bývanie… Dajme ľuďom motiváciu, aby si zakladali rodiny. Napríklad, ako to bolo kedysi, že ak ste nemali rodinu, platili ste vyššiu daň. Dnes iba konštatujeme, že klesá pôrodnosť, ale do žiadnej podpory neinvestujeme.
Budeme musieť teda vykompenzovať výdavky, ktoré budú plynúť zo zastropovania dôchodkov, vyššími daňami?
Je to možné. Prečo sme zrušili progresívnu daň? Väčšina štátov ju má. Prečo by nemohli bohatí platiť vyššie dane? Ak máte v Belgicku vysoký príjem, tak platíte 56 % daň, u nás 23 %.
Vyššie dane by sa dotkli aj mňa, ale ja som ochotný ich zaplatiť a solidárne sa podeliť s tými, čo toľko nemajú. Je otázka teda, či je na Slovensku medzigeneračná a sociálna solidarita, alebo nie? Ak sa budeme hrať na individualizmus, tak skončíme ako tie krajiny, kde je desať percent neskutočne bohatých ľudí a ostatní chudobní, ktorí si nemôžu dovoliť zdravotníctvo, školstvo atď.
Pánboh zaplať, že je Európa sociálna. SaS chce Európu liberálnu. Ja ju takú nechcem. Uznávam skôr keynesiánsky prístup ako liberálny. Chcem pomáhať tým, ktorí majú menej šťastia, ako mám ja.
Podpredseda strany Spolu Jozef Mihál tvrdí, že nehovoríte ľuďom celú pravdu a že vynechávate fakt, že zastropovanie veku odchodu do dôchodku bude znamenať nižšie penzie.
Za to, že to povedal pán Mihál, to neznamená, že to je pravda. Politici už povedali kadečo a pravda to nebola. Pán Mihál navyše povedal aj to, že by nevyžil z minimálnej mzdy. Viete, bohatý človek nikdy nepochopí chudobného, pretože nevie zdieľať jeho sociálne hodnoty. Toto je z jeho strany len politický marketing.
My chceme reálne pomôcť ľuďom. Nechcem, aby tu rozhodovalo desať percent ľudí o všetkom a ostatní ľudia boli lacnou pracovnou silou bez perspektívy a stability, aby sa o nich nemal kto postarať, keď pôjdu do dôchodku.
Ak by sa teda nepodarilo presadiť zastropovanie dôchodkov, budete uvažovať aj o protestných akciách či štrajku?
Nikdy nemôžeme vylúčiť aj túto alternatívu. Neverím však tomu, že ak by bolo referendum úspešné, tak že by ho politici odmietli akceptovať. Ten, kto by sa proti tomu postavil, by podľa mňa neuspel vo voľbách. Aj SaS by si to veľmi dobre rozmyslela a len ťažko by bola proti.
