Chcú slobodomurári ovládnuť svet? Hovoril o tom majster slobodomurárskej lóže

    0
    Ilustračná snímka (Autor: unsplash.com)

    Názov slobodomurárov sa odvodzuje od cechov murárov a staviteľov. O ich tajomnom vplyve na spoločenské dianie sa špekuluje stovky rokov. Na českom území slobodomurári založili svoju prvú lóžu v 18. storočí.

    Podľa Libora Adamca je pre každého slobodomurára dôležité pracovať najmä sám na sebe. Člen lóže by sa mal stále zdokonaľovať. Obrazne povedané, mal by sa meniť na čoraz dokonalejšiu kocku, aby sa mohol stať súčasťou stavby chrámu ľudskosti. Dokonalá kocka je pre slobodomurárov ideálom, ktorý sa snažia dosiahnuť.

    Skôr ako tajnou spoločnosťou sú slobodomurári tajomnou spoločnosťou a svoje tajomstvá si starostlivo strážia. Keď ide oproti vám na ulici slobodomurár, vraj ho nespoznáte. Slobodomurári majú spôsoby, ako sa vzájomne spoznať, ale neprezrádzajú ich.

    A čo politika? Debatujú slobodomurári medzi sebou o politike? „Diskusie o politike v lóži nevedieme. Tie sú zakázané,“ prezradil Adamec v rozhovore pre internetovú televíziu DVTV s tým, že keby o nejakom politikovi vedel, že je zároveň slobodomurár, bude to pre neho malé plus, lebo sa domnieva, že na to, aby sa človek mohol stať slobodomurárom, musí preukázať určité morálne kvality. „To, čo je vnútorným tajomstvom rádu, je prakticky nevyjadriteľné,“ povedal majster lóže.

    Nie je vraj pravda, že by slobodomurári túžili po ovládnutí sveta. Konšpirátori to síce mnohokrát naznačujú, ale ich úvahy treba brať podľa Adamca s rezervou.

    „Nechcem nikoho uraziť, ale je to o tom, aby si v čase mnohých informácií každý zvážil, či to, čo číta, je naozaj pravda. My sme skôr boli zvyknutí, pamätám si na časy, keď človek vedel, že číta nejakú hlúposť, pretože je prvého apríla. Dnes mám pocit, že človek musí takto obozretne niektoré správy, minimálne v niektorých médiách, čítať celý rok,“ odporučil majster ľuďom.

    Nie je bez zaujímavosti, že medzi slobodomurármi sú zakázané aj debaty o náboženstve. Členmi sa vraj stávajú členovia rôznych náboženstiev. A ak je azda katolícka cirkev voči slobodomurárom zaujatá, čo naznačujú určité texty z minulosti, tak obrátene to vraj neplatí.

    Medzi slobodomurárov patrili druhý československý prezident Edvard Beneš, syn zakladateľa tohto štátu T. G. Masaryka Jan Masaryk, spisovateľ Karel Čapek a ďalšie osobnosti.

    Celý rozhovor nájdete na webe Aktuálně.cz.

    - Reklama -