streda, 25 novembra, 2020
2 C
Bratislava
Úvod Aréna Čím viac bude moslimov, tým väčšia bude ich moc. Vlastimil Vondruška o...

Čím viac bude moslimov, tým väčšia bude ich moc. Vlastimil Vondruška o budúcnosti Európy

Kronika zániku Evropy hovorí o súčasnosti a blízkej budúcnosti. Čo nás teda čaká?

Odpoviem na to, čo čaká čitateľov románu. Čo nás čaká naozaj, to, samozrejme, neviem. Ako každý mám, pochopiteľne, určité predstavy a obavy, ale budúcnosť vie byť niekedy veľmi nevyspytateľná. Preto zdôrazňujem, že Kronika zániku Evropy nie je prognostické dielo, nie je to futurologická štúdia, je to literárna vízia.

Niekedy sa stretávam so zvláštnym javom, keď čitatelia o mojich románoch vedú polemiky, akoby to boli vedecké štúdie či rozprávali skutočné osudy, aj keď ide často o literárne postavy. Svojím spôsobom mi to lichotí, pretože to znamená, že som vytvoril v rámci príbehu ilúziu reality, čo nie je v literatúre vždy jednoduché. Ale súčasne mám problém, pretože musím do omrzenia opakovať, že literatúra je „len“ literatúra.

O aký žáner teda ide?

Kronika zániku Evropy je odborným jazykom dystopia, čiže antiutópia. V utópii sa opisuje ideálna fiktívna spoločnosť, v ktorej sa ľuďom darí dobre a všetko sa robí pre ich blaho. V dystopii naopak funguje spoločnosť, ktorá sa vydala zlým smerom. Politický systém otvorene utláča občanov, ideológia slúži totalitnému systému vládnutia či politickému rozhodovaniu proti záujmom ľudu. Klasikom tohto žánru bol George Orwell.

To je rámec mojej knihy, aj keď, popravde povedané, tak ostro vyhranený ako Orwell nie som. Možno by bolo presnejšie povedať, že je to akási kombinácia dystopie so žánrom sociálno-katastrofického príbehu. Ale nakoniec je jedno, ako to celé nazveme, podstatné je, aby v knihe našiel čitateľ nielen zábavu, ale aj námet na premýšľanie o nás, o sebe samom.

To, čo som práve povedal, znie ako frázy literárnych kritikov, ktoré z duše neznášam. Lenže nič lepšie mi v tejto chvíli nenapadlo. Moja kniha sa totiž zaraďuje do škatuliek veľmi ťažko, pretože je to netradičná kombinácia prítomnosti a budúcnosti.

Začínam v realite súčasnosti, túto časť som nazval „Jak to celé začalo“. Na ňu nadväzuje rozprávanie o osudoch mojich hrdinov v kulisách blízkej budúcnosti, nazvané „Jak by to mohlo skončit“. A rovnako ako sú v prvej časti pre pochopenie súvislostí citácie z dobovej tlače, použil som rovnaký model aj pre druhú časť. Citácie tlače budúcnosti. Už to samo nie je asi úplne bežný spôsob písania. Priznám sa, že ono pretavenie reality do fikcie mi dalo veľa práce.

Máte na svoju knihu už nejaké reakcie?

Na to, aká je objemná a že vyšla pred tromi týždňami, už pomerne dosť. Niektoré korešpondujú s tým, čo som povedal na začiatku. Niekedy akoby si čitateľ neuvedomil, čo je to literatúra. Niekoľko z nich mi vyčítalo, že sa v knihe objavuje postava rozšafného a celkom sympatického muža, ktorý bol predtým pracovníkom ŠtB. Ako je možné, že som ho neodsúdil? Iný ma zase pochválil za to, s akými sympatiami rozprávam o idei paneurópanstva. Ďalšiemu sa zdalo, že neúctivo vykresľujem pamiatku Václava Havla. To len náhodne.

Václav Havel

Václav Havel. Zdroj: TASR

Lenže nikto z nich si neuvedomuje, že moje postavy hovoria za seba, nie za mňa. Pokiaľ je niekto v knihe pracovníkom v Bruseli, háji ho. Pokiaľ bol hrdina komunista a bol po Nežnej revolúcii vyhodený z práce, nemožno čakať, že by Václava Havla oslavoval.

Aby som dosiahol čo najvierohodnejšiu atmosféru, musia v knihe vystupovať ľudia rozdielnych názorov. To je model, ktorý nájdu čitatelia aj v Husitskej epopeji. Ak nechcem písať budovateľský román, kde si tí dobrí padnú do nôty a potrestajú tých zlých – od začiatku sa ako zlí opisujú, aby nebola mýlka, potom musím jednoducho písať o rôznych ľuďoch. Nemoralizujem, nech si každý čitateľ vyberie a urobí názor sám.

Cesta k dobrému románu nie je v tom, že budem vopred chváliť či kritizovať svoje postavy, ale že na každej nájdem niečo dobré a niečo zlé, tak ako to v živote chodí. Pretože nič nie je čierno-biele. Ani život Václava Havla a disidentov nebol len kladný a naopak nemožno zatratiť všetkých, ktorí boli členmi komunistickej strany. Ľudské osudy nie sú také jednoduché, ako si predstavujú niektorí mladí historici a novinári.

Možno je Kronika zániku Evropy z pohľadu dnešného korektného šialenstva a ostro daných ideologických mantinelov provokatívna, ale ja jednoducho náš svet a ľudí okolo seba vidím tak, ako som napísal.

Na obálke je ako symbol minaret. Akú rolu hrá vo vašej knihe problém islamu?

Pozrite sa okolo seba. Logicky, pochopiteľne, veľký, aj keď, aby som nevyzeral ako niekto, kto nemá moslimov rád, nie je to jediný problém. Ako som už povedal, v živote nie sú veci čierno-biele a jednoznačné.

Jeden z hrdinov románu pracuje ako humanitárny pracovník a okrem iného navštívi Srebrenicu, kde obeťou boli tamojší moslimovia. Jeho synovi neskôr zabijú snúbenicu moslimskí extrémisti v Paríži. Ako vidíte, dve stránky jednej mince.

V ľudských dejinách je to bohužiaľ tak, že proti sebe stoja rôzne národy, civilizácie, panovníci, náboženstvá a tie spolu navzájom bojujú, často veľmi nevyberanými prostriedkami. Ako Čech preto logicky opisujem udalosti z pohľadu svojho národa. Úprimne, nechápem niektorých Čechov, ktorí sa nás snažia poúčať v žolde Američanov, Rusov, Nemcov či kohokoľvek iného, že naše záujmy sú spiatočnícke a mali by sme hájiť záujmy niekoho cudzieho. Čech by mal stáť za svojím národom, v dobrom aj v zlom.

Aby sme však neutiekli od mojej otázky. Migranti a islam sú vo vašej knihe tými, čo spôsobia zánik Európy?

Nespôsobia, ale výrazne k nemu prispejú. Myslím, že som nepochybil, pokiaľ v druhej časti opisujem postupnú islamizáciu niektorých západoeurópskych inštitúcií a neskôr celých území. Rôzni aktivisti si môžu hovoriť, čo chcú, ale fakty sú fakty. Čím viac tu bude moslimov, tým väčší podiel na vláde v rámci demokracie získajú, to je azda jasné každému.

Aj keby sme všetkých migrantov integrovali, ako že sa to nemôže nikdy podariť, potom ich môžeme naučiť jazyk, náš spôsob práce, prípadne aj úctu k ženám, ale nemôžeme im vziať ich vieru. Brať im náboženstvo, to by bol predsa neprípustný nátlak. Alebo si aktivisti, ktorí sem vozia ďalších a ďalších migrantov, myslia, že budú žiť v Európe milióny moslimov, ktorí budú hájiť tradičné kresťanské hodnoty našej civilizácie?

Aké ďalšie problémy vo svojej knihe Európe predpovedáte?

Samozrejme, problémy klimatické. Nie však v tom duchu, že by sa ich moji hrdinovia pokúšali naivne zastaviť. Oni sa nesprávajú ako Don Quijote, ale skôr ako Robinson Crusoe. Obklopení morom nepriateľov sa snažia z mála vyťažiť čo najviac a prežiť. Inými slovami, s klimatickými zmenami sa vyrovnávajú tak, že sa na ne pripravujú a optimalizujú svoje hospodárstvo, aby v budúcnosti v zmenených podmienkach fungovalo čo najlepšie.

Okrem iného budujú podzemné nádrže na vodu. Keď potom nastanú suchá a vláda márne vymýšľa rôzne paradoxné opatrenia, ako zachrániť poľnohospodárstvo, hovorí jedna z hrdiniek ironicky: „Pro samé starosti o lidská práva jste holt zapomněli na to, že byste měli raději stavět zásobárny na vodu.“

V knihe používate termín ruleout. Ten ste si vymysleli sám. Čo vlastne znamená?

Analogicky s obľúbeným pojmom katastrofických románov blackout. Ide o rozpad systému, o nerešpektovanie vlády. To je niečo, čo sa už vlastne začalo.

Pozrite sa okolo seba, ako si ľudia vykladajú demokraciu. Demokracia je dnes v poňatí niektorých to isté, čo anarchia. Nebudem nikoho počúvať, mám svoju hlavu, a pokiaľ sa mi niečo nepáči, je jedno, čo si o tom myslí väčšina, čo hovoria zákony a ako dopadli voľby, budem demonštrovať, obsadím nejakú budovu, budem urážať tých, čo sa mi nepáčia, a ešte sa budem tváriť ako svätý bojovník. To je, samozrejme, zlé. Aby mohla spoločnosť fungovať, musí existovať rovnováha medzi slobodou, povinnosťami a zodpovednosťou.

Lenže za to, čo sa dnes deje, si môžeme sami. Lepšie povedané, je to v prvom rade zodpovednosť našich vládnucich elít a v druhom naša, že sme im dali svoje hlasy.

Ale v situácii, keď sa medzi sebou politici hádajú ako besné psy o kosť, pred očami ľudu sa urážajú, ohovárajú a zneuctievajú autoritu vlastného stavu, nemôže to dopadnúť inak. K tomu pripočítajte rozbujnenú byrokraciu, tisíce neustále menených zákonov, v ktorých sa pomaly nevyznajú ani právnici, stovky nezmyselných vyhlášok, neschopnosť súdov niekoho rýchlo a spravodlivo odsúdiť, nemohúcnosť polície, ktorá nesmie nikde poriadne zasiahnuť, aby neporušila niečie ľudské práva, a drzosť aktivistov. To všetko sa v knihe zlieva do devastujúceho stavu, ktorý nazývam ruleout.

Ako teda v knihe Európa zanikne? Čím sa to prejaví? A čo z povrchu nášho kontinentu zmizne a čo zostane?

Rovnako ako po páde Rímskej ríše nezmizlo z kontinentu pôvodne rímske obyvateľstvo, nezmizla latinčina a rímske umenie, nezmizne ani v mojom románe naša civilizácia ako taká. Padnú len vlády. Ale rovnako ako sa Germánom ubránila východorímska ríša, neskôr známa ako byzantská, ubráni sa v mojej knihe podstatná časť strednej Európy, teda priestor koalície V4.

Ide o spojenectvo, o ktorom na moje veľké prekvapenie vyhlásil Michael Kocáb, že ho treba zrušiť ako piatu kolónu. Nepochopil som však čiu. Ale oni toho ľudia narozprávajú, nemožno brať všetko vážne.

Michael Kocáb

Michael Kocáb. Zdroj: Hans Štembera

V mojom románe sa západná Európa – rovnako ako kedysi západorímska ríša – dostane do područia nových vládcov, tentoraz stúpencov Mohameda. Stredná Európa sa ubráni a rovnako ako kresťania za Karola Veľkého nastupuje cestu reconquistu.

Úspešne?

To už román nerieši. Končím literárnom bodom zlomu, víťazstvom, ktoré rovnako ako kedysi v priesmyku Roncevaux zastaví expanziu polmesiaca. Aký však bude reálny osud budúcich európskych generácií, neviem.

V dejinách nájdeme príklady, keď sa úplne zlomený a pokorený národ dokázal vzchopiť a vybojovať si slobodu. Ale poznáme aj situácie, keď civilizácia svojou nezodpovednosťou a hlúposťou zahubila sama seba. To však už nie je literatúra, ale reálna história.

Vlastimil Vonduška: Kronika zániku Evropy 1984 – 2054

Vlastimil Vonduška: Kronika zániku Evropy 1984 – 2054

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

MZ SR: V druhej polovici decembra má prísť na Slovensko prvých 300 000 kusov vakcíny proti COVID-19

Na Slovensku by malo byť v druhej polovici decembra prvých 300 000 kusov vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Zakontrahované sú cez Európsku úniu....

S dohodou o prímerí v Karabachu by mohli pomôcť aj ďalšie štáty, myslí si Erdogan

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu povedal, že dodržiavanie prímeria na území Náhorného Karabachu by sa mohlo "posunúť na vyššiu úroveň",...

Jankovská po priznaní k trestným činom podrobne vypovedala aj k ďalším osobám vrátane Kočnera

Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská sa v stredu pred vyšetrovateľmi NAKA v Nitre priznala k svojej trestnej činnosti a vypovedala...

Únia miest Slovenska nesúhlasí s celoplošným testovaním

Únia miest Slovenska (ÚMS) nesúhlasí s celoplošným testovaním. Pred stredajším rokovaním ústredného krízového štábu to uviedol jej prezident Richard Rybníček. Zároveň poznamenal,...

Priznanie Jankovskej podľa koaličných strán dokazuje zodpovednosť bývalých vlád

Priznanie Moniky Jankovskej dokazuje, že bývalé vedenie štátu nesie nielen politickú, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť za to, že dovolilo mafii uniesť štát....

Zomrel Diego Maradona

Legendárny argentínsky futbalista Diego Maradona zomrel v stredu vo veku 60 rokov. Informovala o tom agentúra AFP. Podľa argentínskych médií bola príčinou...

Heger o pláne obnovy: Rezort financií bude veľmi intenzívne spolupracovať so samosprávami

Ministerstvo financií (MF) SR bude veľmi intenzívne spolupracovať so samosprávami na pláne obnovy. Zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska...
Slovensko
Pozitívne vzorky 99,304 +1,811 Dnes Úmrtí 732 +23 Dnes Uzdravení 53,547 Infikovaných 45,025 Last updated: 25. novembra 2020 - 19:23 (+01:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky