Podľa spravodajského servera Index.hu sa na podujatí zúčastnili aj gardisti v uniformách.
Parlamentný poslanec Hnutia naša vlasť Erik Fülöp pripomenul, že počas Horthyho vládnutia vrátili Maďarsku viaceré územia, vrátane juhu Slovenska, o ktoré prišlo v rámci Trianonskej mierovej zmluvy v roku 1920.
Na trase pochodu extrémistov, ktorá viedla z Budína cez Most slobody na peštiansku stranu Dunaja, sa objavili dve skupiny zhruba stovky antifašistov, ktorí okrem iného skandovali: Nacisti zmiznite!
Na oboch brehoch rieky zabezpečovalo poriadok množstvo policajtov, ktorí dôsledne izolovali účastníkov extrémistického pochodu od antifašistov.
Po potlačení Maďarskej republiky rád sa 14. novembra 1919 v Maďarsku ujali moci konzervatívne kruhy pod vedením admirála Miklósa Horthyho.
Vyhlásili ho za regenta a Maďarsko tak počas celého medzivojnového obdobia bolo monarchiou bez kráľa.
Pre Horthyho vládu bol typický tzv. biely teror, ktorého obeťou sa okrem komunistov stali aj nevinní ľudia vrátane mnohých židov.
V roku 1937 donútil Horthy parlament, aby mu odhlasoval diktátorské právomoci.
Vďaka spolupráci horthyovského režimu s fašistickým Nemeckom a Talianskom (tzv. Pakt troch) získal Horthy pre Maďarsko na základe prvej a druhej Viedenskej arbitráže územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi – takmer 10.565 kilometrov štvorcových – a východné Sedmohradsko.
V roku 1941 horthyovské Maďarsko vstúpilo na strane krajín Osi (Berlín-Rím-Tokio) do druhej svetovej vojny. Horthy sa neskôr pokúsil Maďarsko z vojnového konfliktu vyviesť a uzavrieť separátny mier so spojeneckými mocnosťami.
Ako odpoveď na tieto kroky spustili 19. marca 1944 Nemci akciu Margarethe a Maďarsko obsadili. Horthyho zajali a až do konca vojny bol internovaný v Nemecku.
Po skončení vojny so súhlasom veľmocí odišiel do portugalského exilu, kde v roku 1957 zomrel.
Jeho pozostatky v roku 1993 previezli do Maďarska.
