Aby sa mohlo udiať SNP, bolo okrem odhodlaných ľudí pripravených brániť sa okupácii fašizmu potrebné aj množstvo iných vecí. Medzi nimi napríklad zbrane pre týchto partizánov, ale aj potraviny, šatstvo, vybavenie a celkovo zásobovanie. Všetko toto však stálo peniaze a tých vo vtedajšom Slovenskom štáte nazvyš nebolo. Slovenská, rovnako ako aj nemecká ekonomika prežívala ťažké časy.
Jedno miesto, kde peniaze boli, však existovalo. Slovenská národná banka mala dostatočné rezervy. Tú v tom čase viedol Imrich Karvaš, uznávaný ekonóm a de facto riaditeľ slovenskej ekonomiky, píše týždenník Trend. Okrem centrálnej banky viedol Karvaš aj Najvyšší úrad pre zásobovanie, ktorý sa staral o zásoby pre vojsko, a zároveň bol vo vedení štátneho Dovusu, slovenskej dovoznej a vývoznej spoločnosti.
Imrich Karvaš so svojou rodinou Zdroj: reprofoto: Courtesy of M. Karvaš
Karvaš sa snažil uchrániť slovenské hospodárstvo pred nemeckým drancovaním najviac, ako sa len dalo. „Videli sme ho vychádzať z niektorých rokovaní s Nemcami úplne psychicky zrúteného. No už na druhý deň prišiel s novými plánmi na záchranu hospodárskych hodnôt,“ spomína jeho syn Milan v knižke Môj otec Imrich Karvaš.
Jedným zo spôsobov, akými Karvaš bojoval proti nemeckým nariadeniam, bolo napríklad, keď vydal kremnickej mincovni príkaz raziť strieborné mince bezprostredne po tom, ako sa v roku 1941 dozvedeli na Slovensku o plánoch Ríšskej banky zhabať slovenskú zásobu striebra. Keď nemecká delegácia prišla, s ľútosťou jej oznámili, že striebro už bolo použité.
Skutočný husársky kúsok sa však Karvašovi podaril až pri samotnom povstaní. Do Banskej Bystrice poslal z Bratislavy rezervy v objeme troch miliárd korún, čo v tom čase predstavovalo celoročný štátny rozpočet.
Po vypuknutí povstania bol Karvaš zatknutý nemeckým gestapom a poslaný do koncentračného tábora, kde zostal až do konca druhej svetovej vojny.
