Čitateľka Ľuba sa Svrčka pýtala, prečo je proti uvoľneniu dlhovej brzdy, navyše v čase, keď je domáca ekonomika v konjunktúre a firmám sa darí.
„Uvoľnením financií by sme predsa roztočili ešte viac spotrebu, čo je v prípade dobrej (ekonomickej) kondície žiaduce. Mám pocit, že k tejto téme pristupujete čisto politicky, nie odborne, vecne a pragmaticky, čo vám možno populisticky prinesie pár bodov, ale občanovi a spoločnosti to príliš nepomôže,“ nebrala si servítky pred ústa čitateľka.
Kollárov spolupracovník však má na vec, pochopiteľne, iný názor.
„To, že je ekonomika v dobrom stave, neznamená, že sa treba zadlžovať a otvárať dlhovú brzdu. Viete dobre, že vývoj ekonomiky je ako na hojdačke, raz sú čísla dobré, neskôr môžu byť čísla zlé. Veď samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza, že aj v súčasnosti bez investičnej výnimky má vláda priestor na vyššie investičné výdavky tak, aby ju dlhová brzda výraznejšie limitovala,“ vysvetľoval Svrček.
Zdroj: hnutie-smerodina.sk
Podľa Svrčka však dlhová brzda nemusí byť obmedzovaná, pokiaľ príde k naplneniu rozpočtových zámerov z dielne našej vlády.
„Pri naplnení vládnych rozpočtových zámerov pomenovaných v rozpočte na roky 2017 až 2019 by totiž fiškálna politika nebola dlhovou brzdou obmedzovaná. Hrubý dlh v pomere k hrubému domácemu produktu by klesal rýchlejšie ako sankčné pásma od roku 2018. V prípade, že by sa vláda rozhodla odchýliť od svojich cieľov, aj bez zmeny limitu na dlh existuje priestor na vyššie investičné výdavky,“ pripomína.
Nejdú s davom
A na záver prvej otázky zareagoval aj na obvinenia z populistickej rétoriky.
„Na margo vášho argumentu, že tento článok beriete populisticky, lebo nejdeme s davom iných politických strán, ktoré hovoria hlúposti, že chcú stavať všetko a všade (ale vedia, že to nesplnia, keďže nemajú na to financie), tak potom asi poviem len toľko, že nie som populista, ale pragmatický realista.“
Viac na tému Slovensko a ekonomika TU.
Druhým čitateľom, ktorý sa na Svrčka obrátil, bol istý Feri. Toho zaujímala výstavba diaľnice R2 smerom od Zvolena do Košíc a názor Svrčka na túto problematiku, pričom samotný čitateľ sa nazdáva, že nie vždy by malo na pomyselnom piedestáli stáť finančné hľadisko.
„Niekedy sa nedá projekt vyhodnotiť len cez optiku financií, čo v tomto prípade, ak budeme veriť úradníkov na MF SR, asi nebude celkom v poriadku. Ale projekt môže mať aj celospoločenský rozmer, čo v tomto prípade má,“ myslí si čitateľ.
Spomenutý Feri navyše vyjadril pochybnosť, či „rozširovanie jestvujúcich komunikácií, budovanie rôznych kruhových objazdov a privádzačov k nim nebude v konečnom dôsledku len o málo menej ako dobudovanie plnoprofilovej komunikácie R2“.
Prečo platíme viac ako susedia?
S čitateľským názorom kollárovec súhlasí, pričom dodáva, že štát často nesprávne vyhodnocuje selekciu trasy s prihliadnutím na geologický stav daného regiónu, respektíve ekosystému.
„Myslíme si, že podstata problému spočíva už v tom, prečo vôbec platíme za diaľnice viac ako naši susedia. Sme nepochybne hornatou krajinou a máme momentálne platné prísnejšie environmentálne smernice EÚ oproti obdobiam, kedy väčšinu svojich diaľnic stavala západná Európa. Zo strany štátu dochádza k podceňovaniu zlej geologickej situácie pri voľbe trasy aj vo vyšších stupňoch prípravy (Svidník, tunel Žilina, Hubová – Ivachnová a pod.),“ priblížil nielen svoj osobný, ale aj stranícky pohľad Svrček.
Ten tiež špecifikoval sedem bodov v rámci programu predmetnej pracovnej skupiny z dielne hnutia.
Podľa Svrčka dochádza neraz k podceňovaniu zlej geologickej situácie pri voľbe trasy. Zdroj: Facebook, Doprava – hnutie Sme rodina – Boris Kollár
Vo svojej obsiahlej odpovedi si Svrček tiež poťažkal, že štát zďaleka nevytvára ideálne prostredie (nielen) na výstavbu cestnej infraštruktúry a rýchlostných komunikácií.
„Zo strany štátu badať nezáujem zabezpečiť súťaž a konkurenčné ponuky, čo sa prejavuje vo vylučovaní najnižších ponúk, kolízie súťaží, užšie súťaže bez momentu prekvapenia, ako aj nezáujem strážiť náklady vo fáze výstavby (pokyny na zmenu a dodatky aj na to, s čím mal zhotoviteľ podľa zmluvy počítať). A to už nespomínam benevolentné pravidlá oceňovania pozemkov pod nadradenou cestnou infraštruktúrou,“ uviedol.
