Po nástupe Donalda J. Trumpa do funkcie prezidenta Spojených štátov nastali zmeny nielen v americkej domácej a zahraničnej politike, ale aj v globálnom meradle. Lídri európskych krajín podľa Baránka začali svoje postoje prispôsobovať v závislosti od toho, či boli za, alebo proti zvoleniu Trumpa za nového šéfa Bieleho domu, ktorý smerovanie USA do istej miery zmenil.
Baránek sa nad zmenou postoja niektorých európskych politikov pozastavuje na svojom facebookovom profile, kde píše, že ho baví sledovať, ako „európske elity po nástupe Trumpa a niektorých jeho rozhodnutiach zrazu obracajú zrak k Číne“.
Analytik dodáva aj dôvody, pre ktoré ho zmeny postojov európskych elít voči USA v poslednom čase doslova bavia. Píše, že nemá vôbec nič proti spolupráci s Čínou, ale očakáva korektnosť v tomto smere aj od novinárov. „Len aby sme boli kompatibilní sami so sebou. Takže by sme mali očakávať od strážnych psov demokracie – európskych novinárov, že ´ustrážia´ aj to, aby pri každom rokovaní s čínskymi predstaviteľmi zaznela požiadavka na dodržiavanie ľudských práv,“ píše analytik.
V otázke dodržiavania ľudských práv je však Čína mimoriadne citlivá a máloktorý zahraničný politik sa už dnes odváži Peking v tomto smere kritizovať. Najväčší problém v tomto smere predstavuje Tibet, ktorý Tibeťania, ako aj mnohí ochrancovia ľudských práv po celom svete považujú za násilne zabraný Čínou. „Najviac sa teším na to, kto z vrcholových európskych politikov a kedy prijme dalajlámu. Lebo toto majú Číňania najradšej,“ konštatuje Baránek v narážke na príklon európskych politikov smerom k Pekingu.
