V Kirgizsku prevažujú občania moslimského vyznania, ale na rozdiel od mnohých islamských krajín je Kirgizsko demokratická krajina. Máte problémy s islamskými fundamentalistami alebo teroristami?
V našej ústave je zakotvené, že sme sekulárny štát. Pokiaľ ide o extrémizmus, vôbec sa neodlišujeme od ostatného sveta. Vyskytuje sa tu v podobnej miere ako všade inde. Naše obyvateľstvo vyznáva sunnitský islam, to je tolerantné náboženstvo.
Ako vnímate to, čo sa dnes deje v islamskom svete? Boje medzi sunnitmi a šíitmi vo viacerých islamských krajinách, vytvorenie Islamského štátu, radikálnych islamistov, ktorí páchajú teroristické činy po celom svete, čoraz viac sa s tým stretávame aj v Európe, nedávno v britskom Manchestri, kde zomrelo dvadsať detí.
Sme presvedčení, že Islamský štát nemá s islamom nič spoločné. My a Kazachovia označujeme Islamský štát za teroristickú organizáciu.
Má skutočnosť, že je u vás väčšina obyvateľstva moslimská, nejaký negatívny vplyv na politické aj obchodné vzťahy s ostatnými krajinami?
Kirgizsko vstúpilo do Šanghajskej organizácie spolupráce, kam patrí Ruská federácia, Čína, Mongolsko, India, Kazachstan a ďalšie krajiny, sme súčasťou Eurázijskej ekonomickej únie, kde sú Rusko, Kazachstan, Bielorusko, Arménsko. Ako prví z bývalých sovietskych republík sme vstúpili do Svetovej obchodnej organizácie. A to, že sme vstúpili do Svetovej obchodnej organizácie pomerne skoro po vzniku samostatného štátu, malo pozitívny vplyv na rozvoj našej krajiny. V rámci týchto aj ďalších organizácií, napríklad Spoločenstva nezávislých štátov, do ktorého tiež patríme, Kirgizsko buduje vzťahy s ostatnými krajinami. V porovnaní so susednými štátmi je Kirgizsko veľmi progresívne, pokiaľ ide o liberálne obchodné vzťahy. Ako prví sme privatizovali pôdu. V tejto oblasti sme najlepší v Strednej Ázii. Prebehla privatizácia aj v ďalších oblastiach, ale nebola vo všetkých ohľadoch úspešná.
V čom nebola privatizácia úspešná? Podniky po privatizácii neboli životaschopné?
Stratili sme výrobu, ktorú sme mali. V ére Sovietskeho zväzu sme boli poľnohospodársko-priemyselný štát. Po privatizácii sme o priemyselnú výrobu prišli, až teraz sa začala znovu obnovovať.
Ako ľudia u vás spomínajú na éru Sovietskeho zväzu, ktorého ste boli súčasťou? Je im dnes v slobodnej a nezávislej krajine lepšie alebo na minulosť spomínajú s nostalgiou?
Oslavujeme dvadsaťpäť rokov nezávislosti, ale náš štát má tradíciu dvetisícdvesto rokov štátnosti, máme bohatú históriu a kultúru. Valné zhromaždenie OSN vydalo špeciálnu rezolúciu pri príležitosti 2 200 rokov kirgizskej štátnosti. Ale sedemdesiat rokov sme boli súčasťou Sovietskeho zväzu, čo malo svoje svetlé aj tienisté stránky.
Veľká októbrová revolúcia zastavila teror na kirgizskom obyvateľstve, ktorý prebehol v roku 1916 zo strany cárskeho Ruska, a pomohla zachrániť kirgizský národ. Následkom hladu, zimy a vyvražďovania ľudí cárskymi oddielmi sme vtedy prišli o štyridsaťpäť percent obyvateľov. Takže dátum Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie je u nás stále sviatok, spomíname na Sovietov aj V. I. Lenina.
Počas sedemdesiatich rokov, keď sme boli súčasťou Sovietskeho zväzu, sa Kirgizsko stalo priemyselnou krajinou. A tu musím oceniť československú pomoc pri industrializácii krajiny prostredníctvom organizácie Interhelpo. Prvá dodávka z Československa prišla už 24. apríla 1924, keď prišli pracovníci z Československa, aby nám pomohli pri industrializácii krajiny. Ďalšie pozitívne stránky tých sedemdesiatich rokov sú bezplatná medicína a vzdelanie a prakticky neexistencia nezamestnanosti.
Záchrana národa je dostatočný dôvod na to, aby ste na VOSR a Sovietsky zväz spomínali v dobrom. A aké boli teda tie tienisté stránky sovietskej éry, o ktorých ste hovorili?
Negatívnym momentom boli stalinské represie. Stratili sme v tom čase politické, kultúrne aj vedecké elity. Celý náš národný kolorit bol potlačený. Neďaleko Biškeku (hlavné mesto Kirgizska – pozn. red.) sa nachádza pamätník predkov. Na tomto mieste boli v čase represií títo ľudia zastrelení a pochovaní v masovom hrobe, až po získaní nezávislosti boli na základe analýzy DNA identifikovaní.
Ďalšou tienistou stránkou bolo potlačenie národnej identity, snažili sa nás natlačiť do sovietskych mantinelov a vytvoriť jediný sovietsky národ. Učili sme sa aj vlastnú históriu podľa inštrukcií, ktoré išli z Moskvy. Nehovorili nám, že sme starobylý národ s vlastnou históriou. Kirgizský jazyk bol potlačený ruským jazykom, takže človek nemohol zastávať nejaké vedúce pozície bez znalosti ruského jazyka. To sú stručne negatívne stránky Sovietskeho zväzu.
A máte u vás problémy s ruskou menšinou ako napríklad Ukrajina?
Nie. My sme tolerantný národ a s ruskou menšinou nemáme žiadne trenice. Štát chráni ich záujmy. Oni slobodne žijú, pracujú, majú vlastné pravoslávne kostoly. Oficiálny štatút ruského jazyka je zakotvený v našej ústave. Kirgizština je štátny jazyk a ruština je úradný jazyk.
Ruský prezident Vladimir Putin považuje Sovietsky zväz za najlepšiu éru v histórii Ruska a dáva najavo, že bývalé krajiny Sovietskeho zväzu, ale aj satelity ako východoeurópske krajiny, sú vo sfére záujmu Ruska. Máte obavy z ruskej rozpínavosti?
Treba vychádzať z reálií, Sovietsky zväz skončil a pravdepodobne nedôjde k jeho návratu. Už je celá nová generácia, ktorá vyrastala v nezávislosti, dohovorí sa mnohými jazykmi, vyzná sa v informačných technológiách a cestuje po celom svete. Niektoré integračné procesy prebiehajú, ale sú bežné po celom svete. V rámci globalizácie sa štáty spájajú a pokračujú spoločne.
Ale to neznamená návrat Sovietskeho zväzu. Ja som sa narodil v Sovietskom zväze, bol som pionier, komsomolec, ale zo všetkých síl budem pracovať na tom, aby sa Sovietsky zväz už nevrátil. A mladí ľudia si to už vôbec neprajú. Rovnaká situácia je aj v ďalších štátoch, v Kazachstane, Uzbekistane.
Ako ste sa stavali k anexii Krymu a vojne na Ukrajine?
Môžem hovoriť len za seba, nemôžem hovoriť za štát alebo národ. Myslím si, že medzinárodné záväzky a zmluvy so musia dodržiavať. Najmä veľkými, dominantnými štátmi. Pripojenie Krymu nie je podľa medzinárodného práva, takže anexiu nepovažujem právne za správnu. Po rozpade Sovietskeho zväzu na seba nástupnícka krajina – Ruská federácia, prevzala určité záväzky vrátane pohraničných povinností. Prevzaté záväzky by mala dodržať, inak môže vzniknúť v medzinárodnom práve precedens, ktorý nebude veľmi pozitívny.
Prejavuje sa podobne expanzívna politika Ruska aj v Strednej Ázii?
Priamo nie. A myslím si, že vedenie nášho štátu a národ to nedovolia. A okolité štáty sa k tomu stavajú rovnako, ak nie ešte razantnejšie.
