Chmelár v úvode komentára k miliardovému nákupu obrnených vozidiel ministerstvom obrany pripomína slová premiéra Roberta Fica z konca mája minulého roka, keď obhajoval štátne príspevky pre mliekarov, ktorí sa z dôvodu nízkych výkupných cien ocitli v núdzi.
„V tomto zastávam jednoznačný názor, že radšej dať na mlieko ako na zbrane… Táto podpora udrží tisíce pracovných miest a pomoci výrobcom mlieka sa preto budú musieť prispôsobiť aj výdavky štátu v iných oblastiach,“ cituje analytik vyjadrenie predsedu vlády z 24. mája 2016.
Ficove tvrdenia, že výrobcovia potravín majú prednosť pred zbraňami, znejú už tento rok podľa Chmelára úplne inak. „Takmer do roka a do dňa od tohto vyhlásenia Ficova vláda schválila bez nejakej osobitnej pozornosti médií či verejnosti nákup obrnených vozidiel za 1,2 miliardy eur,“ píše analytik.
Mimovládky mlčia
Chmelár sa na svojom oficiálnom facebookovom profile pozastavuje aj nad tým, že „mlčia aj tradične kritické mimovládky“ a navyše „nikomu neprekáža, že celá transakcia prebehne narýchlo, bez súťaže“.
„Lobisti NATO celý obchod obhajujú s výhovorkou, že štandardným verejným obstarávaním by sa to vraj nestihlo,“ mieni analytik o ospravedlňovaní nákupu obrnených vozidiel.
Za miliardu 200 miliónov eur nakúpi rezort obrany 485 obrnených vozidiel. Prvé stroje by mohla slovenská armáda začať využívať v roku 2021.
„Šialenec v Bielom dome“
Chmelár vidí za nákupom nových obrnených vozidiel ministerstvom obrany niečo viac než len nutnú modernizáciu jednotiek, na ktorú sa odvolávajú obhajcovia tohto nákupu. Tým dôvodom navyše má byť prezident USA Donald Trump, ktorý tlačí na členské štáty NATO, aby dávali viac na spoločnú obranu a vyhráža sa odchodom Spojených štátov z Aliancie, ak sa tak nestane.
„A medzitým sa šialenec v Bielom dome (pripomeňme našim veľkohubým novinárom: to je ten ´štátnik´, ktorý sa podľa nich zrodil na letiacom tomahawku do Sýrie) vyhráža, že ho síce teší, že členské štáty NATO už dávajú väčšie výdavky na zbrojenie, ale ak v tom nebudú pokračovať, pohrozil vystúpením Spojených štátov z NATO. Mierumilovní ľudia by si asi nič viac neželali…“ píše na Facebooku Chmelár.
Analytik pripomína, že samotná vláda priznáva, že zatiaľ presne nevie, kde na transakciu vezme peniaze. „Minister obrany Peter Gajdoš dokonca na novinársku otázku, ako bude spomínaný nákup vojenských transportérov financovať, arogantne odpovedal, že ´na tieto hypotetické otázky´ neodpovedá,“ kritizuje Chmelár ministra obrany.
„Odkedy je schválená suma vo vláde hypotetická otázka? Aj keď sa minister odpovedi vyhýba, je úplne jasné, že sa bude masívne škrtať v ostatných rezortoch. Už dávnejšie som varoval, že navýšenie rozpočtu armády na dve percentá HDP je samoúčelné a nezmyselné, nesúvisí s potrebami našej obrany, ale s vydieraním zo strany Spojených štátov,“ pokračuje v komentári.
Dávať toľko peňazí na armádu, keď je naša krajina v takom stave, v akom je, jednoducho nie je správne.
Čím chceme byť?
Na druhej strane Chmelár priznáva, že chápe potreby slovenských vojakov. „Chápem potreby všetkých. Aj poľnohospodári by chceli viac. Aj zdravotné sestry. Aj knihovníčky. Aj lesníci. Aj hasiči. A zaslúžili by si. Ale tento štát nemá priority. Na Slovensku všetci politici od prezidenta cez premiéra až po opozičných lídrov balamutia občanov,“ tvrdí s tým, že priorít môže byť len zopár.
V závere svojho komentára si Chmelár kladie rečnícku otázku, čím chce Slovensko vlastne byť? „Chceme byť montážnou halou s lacnou pracovnou silou a pomocným servisom, ktorý bude pomáhať veľmociam odpratávať po ich vojenských dobrodružstvách bordel?“ pýta sa analytik.
Ak chce byť Slovensko „poslom mieru a dobrej vôle“ a pýšiť sa vyspelou kultúrou či vzdelávaním, musia sa podľa Chmelára zmeniť priority. „Dávať toľko peňazí na armádu, keď je naša krajina v takom stave, v akom je, jednoducho nie je správne,“ konštatuje analytik.
- Reklama -
